učený príd.
1. majúci dôkladné vedomosti, školený, vzdelaný, múdry: u. človek, u. profesor;
2. pochádzajúci od múdrych, školených ľudi: u-á debata, u-é slová a reči (Jil.);
3. zastar. u-á spoločnosť, u-é tovarišstvo pomenovania starých vedeckých spoločností;
učene prísl. učenosť, -ti ž.