učenie -ia s.
1. súhrn hlav. myšlienok istého mysliteľa, ideového smeru al. náb. právd: Platónovo u., Lutherovo u., kresťanské u.; u. cirkvi
2. hovor. učňovský pomer: dať chlapca do u-ia
učenie -nia s.
náuka súhrn názorov • učenie: kresťanská náuka, kresťanské učenie • teória (zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor poznatkov): fyzikálna teória, náuka
učenie p. náuka
učenie, -ia str. súhrn myšlienok, zásad nejakého mysliteľa (obyč. filozofického al. náboženského), súhrn hlavných idei nejakého myšlienkového smeru, hnutia (obyč. ideologického), náuka: marxisticko-leninské u., mičurinské u.; kresťanské u., Kristovo u., Lutherovo u.
učenie [-í] s 1. proces vzdelávania, štúdium: včitelům za včeny, rodičum za wychowany, zadna posawad odmena hodna neňi nalezena (CC 1655); zdrawy dobreho a sstestliwy prospech w twem učenj ti winssugem mug mily syn (BYTČA 1737); literne vměnj obsahuge w sobe čtenj, psanj, naspamet se učenj, rátanj, reč, gak materinsku, tak y latinsku (BZ 1749); aby slowenské dytky slowenskú knižečku pri wynaučowany pred sebu meli, w njžby gadro toho učeny se nachazelo (WZ 1797) L. czo mely posla poslaty na zadost geho strany mladencze, s nym sem pryssel na literny vczeny (TRENČÍN 1586) na štúdium písania a gramatiky; mathematicke učenj zagednak gest y užitečne a subtjlne (KoA 17. st) matematika; widan byl cysarsky rozkaz, žebi co neywjbornegssy mladency k učenj woganskich wecy se nútili (VP 1764); wedle učeny hwesdaruw zadne naturalne zatmeny slunce nezakriwa celu zem (SPr 1783) podľa astronómie; Elek do dobreho mista se dostal na prawne učzeny (SKALICA 1749) na štúdium práva; král cžeský založiw pražskau Akademy y lékařské učenj w nj wyzdwjhl (TiS 1788) medicínu; Helenus pak w sedmeru včeny swobodnych byl welmi dospeli (HI 18. st); vysoké u. vysoká škola, vysokoškolské štúdium: kdežkoly položeno wysoké skoly, wysoké učeny má se rozumeti wsselyké učeny lyterne; Abawywarská stolyca, tu hlawnj mesto kralowské Kossycze, pewné a znessené, w kterem wissoké učenj pod učitelmy jezuwytmy (KrP 1760) 2. učnovská výchova: po trech rocech mistr geho (učňa) ma oslobodit a gemu naležyte saty daty, ktere zasluzyl w swem ucženy (CA 1675); chtel bych sa za učna, za barvírskeho dát, ked by mňa tu pán chtel na učení prijat (ASL 1701); tovariš hodnowerne wiswecženy, že z pocztyweho rodu pochaza a že tri roki w ucženy a tri roki take we wandrowany naležite wiplnyl, proukaže (CA 1764) 3. súhrn zásad nej. mysliteľa, myšlienkový smer: kterikolvek lide pridrziawagi se učeni swateho Pawla, ti a takowi užitek a odplatu budu miti (TC 1631); kdo chce prawý krestian sluťi nagprw gemu slussy znaťi, po krstu yak se má chowaťi, aby w Krystowem včený wždy trwaťi neprestáwal (CC 1655); w temto Wytteberga mesto pewne z wisokimy sskólamy. Tu prwnj ged učenj swého Luther Martin wylýl (KrP 1760); rozličné knižky gednagu y o bludném sektárském včenj (ST 1797)