učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;
učnica -e -níc ž.;
učňovský príd.: u-á škola, u-é stredisko, u. pomer
učeň p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
učeň, učňa m. mladík, ktorý sa učí remeslu: banícky, obuvnícky, mäsiarsky u.;
učňovský príd.: u. domov, u-á doba, u-á skúška, u-á škola;
učník, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr.;
učnisko, -a str. i m. zvel. expr.
(jeden) učeň; (bez) učňa; (k) učňovi; (vidím) učňa; (hej) učeň!; (o) učňovi; (s) učňom;
(dvaja) učni; (bez) učňov; (k) učňom; (vidím) učňov; (hej) učni!; (o) učňoch; (s) učňami;