Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs ssj hssj subst

týždeň -dňa m.

1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a; cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou

2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.; vybaviť veci cez t., v t-i

3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď; medové t-e čas po svadbe;

týždňový príd.

1. trvajúci týždeň, týždenný (význ. 1): t. pobyt

2. týždeň starý: t-é kurča;

týždenný príd.

1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia

2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola; t. lístok platný týždeň;

týždenne prísl.: raz t.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
týždeň ‑dňa m.; týždňový, týždenný; týždenne prísl.
Veľký týždeň ‑ého ‑dňa m. (pred Veľkou nocou); veľkotýždňový

týždeň -dňa pl. N -dne G -dňov m.

-deň/136317 43.78: substantíva m. neživ. N+A sg. 132937 deň/101175 týždeň/31709 poldeň/35 lôžkodeň/12 (3/6)

-eň/324727±366 2.46: substantíva m. neživ. N+A sg. 181228→181365
+120
−86
d/101175 týžd/31709 oh/8320 kam/8197 stup/7714 ti/5028→5036
+6
−5
pram/3447→3452±3 prst/2828 km/2033 plam/1749 kor/1399→1525
+84
−67
hreb/1433 odti/974 (54/5220)

/461947±637 2.31: substantíva m. neživ. N+A sg. 181994→182295
+185
−180
deň/101175 týždeň/31709 oheň/8320 kameň/8197 stupeň/7714 tieň/5028→5036
+6
−5
prameň/3447→3452±3 prsteň/2828 kmeň/2033 plameň/1749 koreň/1399→1525
+84
−67
hrebeň/1433 odtieň/974 (71/6150)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

týždeň, -dňa, mn. č. -dne m.

1. obdobie siedmich dní po sebe idúcich, počítané najmä od pondelka do nedele: uplynul, ubehol, prešiel celý t., minulo niekoľko týždňov; na druhý, na budúci t.; pred t-om; raz, dva razy do t-a; prídem o t. po uplynutí siedmich dní; urobíme to za t. v priebehu siedmich dní; dnes t. pred týždňom; na dnes t. o týždeň; už od týždňa zháňajú peniaze (Taj.) týždeň, vyše týždňa; Rodičia mu jeden za druhým pod týždňom zomreli (Dobš.) v priebehu týždňa, cez jeden týždeň; cirk. Veľký t. týždeň pred veľkou nocou; t. čo t. každý týždeň; pravidelne; z t-a na t. každý týždeň;

2. obdobie šiestich pracovných dní: Nevyspali sa nikto do týždňa, tak keď už tá nedeľa prišla, to bolo ich. (Taj.); t. vzornej práce, vzornej dochádzky, vzornej obsluhy; t. úderníckych smien;

3. len v mn. č. väčší časový úsek, dlhý čas: Žijem týždne v napätí nervov. (Stod.); celé t-e veľmi dlho; medové t-e prvé obdobie po svadbe;

týždňový príd. týždenný: t-á liečba; t. mučivý strach (Tim.);

týždnik, -a, zried. i týždniček, -čka m. zdrob. expr.

týdeň p. týždeň


týždeň, čes týdeň m obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): ti stiri pacholczj, ktori ste, Wasa Milosti, bulj wjprawjlj, niebulo jich za ticzen, teraz prislj (s. l. 1597); aby czes tyžden každemu meserowj slobodno bylo swug dobytek zabigat; wysse dwoch tyždnow žaden nema robotu v remeslnyka zohabyt (ŠŠ 1610); ako sa zahrozyla stara Sspitalnička, že geg kuon skape, tak sa y stalo, lebo o tyžden wikapal; na prst tiez zle pochodil, za osem tiznyou nyemohol wistrabity (KRUPINA 1716)
L. dnes, včera t., tri t-e týždeň odo dneška, včerajška: sem Wassy Milosty psala dnes try tydne skrze mych chudych lydy (ŽARNOVICA 1596); Blatnyczanya dnes tyden weczer bily prissly do domu swedka (TURIEC 1664); w Batizowczi fcsera tisgyen sita hrad pobgel (MARKUŠOVCE 1748); jedným t-om, dvoma t-i pred, po týždeň, dva týždne pred, po: yako ste mne po geden czas slibowaly za me wyna zaplatity, toliko abych gednim tyssdnom predt swatym Michalom pysal (H. BEŇADIK 1573 DSJ); luky pak gak možne wždicky gednim tidnom pred a druhim po swatem Yane kosene, seno pratane a suche zwezena bitj mohlo (TRENČÍN 1716); pred Gyurom dwuma tizni taki smrad bol w Koziarkineg chisski, že y od toho smradu fatens onyezdrawela (KRUPINA 1726)
F. t. od t-a, t. po t-i každý týždeň: gyss dosty ty weczy aneb dluhy se odwazely, den ode dne, tyden o tydne (ŽARNOVICA 1596); tyden po tydni ezekucie vždycky, ponevač nemužeme vyplacati, kusa chleba juž nemame, zarobkuv žadnych (V. LOVČA 18. st LP)

týždeň
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) týždeň ona zažije veľké poníženie. Celý týždeň sa jej vyhýbal, teda aspoň cez
G (bez) týždňa sa konala v priebehu minulého týždňa . „Už pár dní dopredu sa vedelo,
D (k) týždňu obrovské mláky. Oproti minulému týždňu náhle klesli teploty takmer o
A (vidím) týždeň ihrisko. Keď tam strávite so mnou týždeň každý deň od rána do večera, tak
L (o) týždni dohodli si s ním na niektorý deň v týždni stretnutie, aby mohli prediskutovať
I (s) týždňom úmysle ísť veľmi ďaleko. Len pred týždňom som odhodil barly a ľahko som
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) týždne zranení chýbajú očividne tak dva týždne tréningu. Priznávam sa, že pri
G (bez) týždňov klamstva, dokonca už počas medových týždňov . Nie je to príbeh o Adamovi a
D (k) týždňom počas Veľkej noci oproti bežným týždňom až o 40 percent. Pri údeninách
A (vidím) týždne prídu. Stratia iba úroky za dva týždne . Ten človek z firmy Portland
L (o) týždňoch obrovský úžas to začalo po troch týždňoch fungovať. Po polroku som dal dole
I (s) týždňami k Erike, s ktorou sa pred pár týždňami rozišiel, to mal tiež desať minút,

Zvukové nahrávky niektorých slov

týždeň: →speex →vorbis
a na niekoľko týždňov et pour quelques semaines
dva či tri týždne deux ou trois semaines
hotelov niekoľko týždňov hôtels, depuis quelques semaines
môže trvať tri týždne peut durer trois semaines
na niekoľko týždňov plavby navigation de plusieurs semaines
päť alebo šesť týždňov cinq ou six semaines
šesť alebo sedem týždňov six ou sept semaines
týždne po našom odchode semaines après notre départ
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu