tyl -u m. jemná drobno sieťovaná tkanina;
tylový1 príd.: t. závoj
tyl tylu m.
tyl -u m. ‹VM›
1. text. bavlnená, prípadne hodvábna sieťová látka používaná na plesové šaty, záclony, závoje (podľa franc. mesta Tulle)
2. bot. výrastok živých parenchymatických buniek hraničiacich s cievami;
tylový príd.: t. závoj; text. t-á čipka vyšívaná na tyle; t. stroj na výrobu tylu
tyl, -u, 6. p. -e m. text. jemná, riedka bavlnená tkanina;
tylový1 príd.: t-á stužka, sukňa; t. záves, t-á záclona; t. ručník; t. čepiec (Ráz., Jes.)
tyl m, tylo s 1. zadná časť hlavy, záhlavie: dobru pamet spusobuge, kdy se w tile hlawa pomaže (RT 17. st); pod zadnu stranu hlawy (:tylem:) pamet gest (KoA 17. st); occipitium: tylo hlawi, zadny částka hlawi (KS 1763); zle widíš, oči-ť do tila kamsi wpadagú (BE 1794) 2. zadná časť krku, šija, zátylok: pomaž pupek, srdečnu gamku, tilo a sluchy muškatoweho orecha masti (RTA 17. st); dala mu wrchnost gazyk geho tylem wen witahnut (RW 1702); cervix: ssyge, tyl, zadnj strana hrdla (WU 1750); když fatens sa chitre neobracal, tedy uradnjk fatensa trikrat uderyl po chrpte, až palici koniec gemu k tilu dosahl gedenkrat (OZDÍN 1754) 3. voj zadná časť vojenského šíku: kdy bitwa ma státi, bywa wogsko zssikowane a delene na čelo (:predek:), tyl (:zadek:) a krijdla (:stranj rohy:) (OP 1685) 4. zadná časť domu: opisthocomes: tlo (!) domowé (KS 1763) 5. plochá strana nástroja oproti ostriu: pramen striberny gako tily u nože (s. l. 1568); meč oberučny a tulich: na tychto gest rukowet z gulečkau a železo (:klinga:) z sspicem, w prostredku tyl a ostre (OP 1685) P. atpn Janoš Tyl (na Orave 1625 U2)