tolhaj m maď lupič, zbojník, ničomník: sluziel ia, (:prawi:), na ten czas u Paserba pri konich a nenocuwal Pasierb nigdi doma, hwariel, že se tolchaiuw boi (BYSTRÉ 1603); vo dnye v notzi nász ochrányás od tsloveka besbosnoho, od gyábla i údov joho, od latra, tolhaja zloho, od skodi, pádu kásdoho (HPS 1752); -ský [tolvajský] príd: (Jánošík) z takowimy swimy towarissmy tolvajskimy y we dne statecžnych ludy oberat neostychal se; (Jánošík) zbogniczkim a tolvajskim spusobem dobrym a statecžnym lydem gak kupeczkym, tak tess y gynym poczestnym zastawat a mnohych takowych sprawedliwych ludy zbigat a ze wsseczkého zberat, ranyt a mordowat neostychal se (LIPTOV 1713); po t-y prísl výraz: joho (bezbožníkove) usztá z klyádbu napólnyené, szvim jezikom séje lyem fortélysztvo, lyem ku faltsu priviká sertzo szve, odkely nyevichodzi nyits dobroho, po tolhajszki zasédá tajemno, na nyevinnoho chudoho za rútzá, jak bi ho moh vlovitz, v tém se obratzá (DŽ 1752)
trúp m pejor hlupák, sprosták, truľo: Giryk wyznal pod prisahow, žie mu swečil Lutočka, yako ho Barbierka na plac wyziwala, arcizracem a trupem naziwagice geho (P. ĽUPČA 1582); již ja se mám, múj najmilší, zítra vdávati, nemilého trupa sobe pojímati (ASL 1603-04); pryde tato A. k nam y počala tam po dome behaty, mne hanity welmy, mluwice: trub a zlodeg sy (S. ĽUPČA 1615); homo agrestis est: člowěk nezdworilý, trup, sedlský hňup, newyhoblowaný, z duba (WU 1750); inscitus: neuměly, hlúpy, trúp, grobián (KS 1763); ty sy wetssj zlodeg gako ga, huncwut, trup, baszomazangat, ga ta zabygem (PONIKY 1796)
F. welmi smjssna wogna bywa, kdy se trup z trupa posmjwa (SiN 1678); -ka ž hlupaňa: inhumana, inculta femina: trupka (PD 18. st); -sky príd: barbarus: ohyzdnj, trupský (ASl 1740); ať se proto žádny nedomniwa, že bi on (Anton) negaké sedlské mrawy aneb trubsku zwiklost bil mel (VP 1764); -sky prísl: odpowjdat ne theologicky, ale kluksky, trupski, grobyansky (DuH 1723); po t-y prísl výraz: barbaré: hlupě, ohýzdně, po trubský, neučeně, nelatinský (WU 1750); -stvo [-o, -í] s hlúposť, neokrôchanosť: co gest moresnosti na odpor: nezdwořilost a trupstwo (RPM 1795); co nynj trupstwj a grobianstwj jest (ZS 1795)
Turek m príslušník turkotatárskeho národa obývajúceho územie Turecka: Trnka Jano, Leskovsky syn, tam byl v Liskovci mezi Slatince (!), kteriž ulapili tych trych Turkov (ZVOLEN 1575); a panu Martinowy Rakowskemu Turka poručam; Turkowy poručam, aby ho doma gešte moravskym suknom zaokrageli a tak panu Martinowy Rakowskemu widali (SMREČANY 1603); Turek nam za chrptom rabuge (ORLOVÉ 1664) Turci; Melitenses: wogácj z bjlym krjžem naproty Turkom bogugjcy, ginač maltensstj (KS 1763)
F. že se nechcze gey swokra Kohudka anj na nu ozryeti a tak yako Turek že hladj na nu (KRUPINA 1695) zlostne, nevraživo; -kyňa ž: Turkiny, co umiwala nacženj, (dalo sa) den 59 (s. l. 1690); -cký1 príd: Beno Benco oznamyll, ze w potrebe sweg a sweho sina, kterehožto z wezeny tureckeho wykupowal, prodal puoll domu sweho (P. ĽUPČA 1585); pan Czuty Pal nekczeicze pod moczy tureczku zustawati (H. ČUTA 1604); služebnej dievky turecku košelu novu (BOCA 1686 CM) ušitú podľa tureckej módy; hostinec pak po tureckom rabovani zhorel (SELEC 1714); mahometismus: turecká wjra (KS 1763);
x. pren Hungaria, o, kragna uherska, bogim se, aby sila turecka zase do tebe newpadla (SPr 1783) turecké vojsko, armáda
L. t. fátoľ, klobúk, závoj orientálna pokrývka hlavy zo zvinutého kusa látky, turban: cidaris: klobúk turecky (NP 17. st); cidaris: turecky fatoľ aneb závoj (KS 1763); t. kameň zafír: cyanos et cyanus: zaffjrowy kameň aneb turecky (KS 1763); t-á káva
a. nápoj z pražených kávových zŕn, zalievaná káva s usadeninou: kanwyczku, co kawu turecku warya (KRUPINA 1689)
b. bot zried fazuľa Phaseolus: phasioli turcici kava turečka, kdo zada sami kwet, nech gu sege aneb sadi na prweg štwrti (PR 18. st);
x. bot t. bôb, hrach fazuľa Phaseolus: smilax: turecky hrach (VT 1648); lusstinaste w lusstinach a w strukoch, yako w tureckem hrachu wjdame (KoB 1666); phaselus: turecky bob, hrach (KS 1763); t-á bukva behenové oriešky, plody arabskej rastliny Moringa arabica, z ktorých arabské národy lisovali jedlý olej: myrobalanum: bukwa turecká (KS 1763); t. cesnak cesnak medvedí Allium ursinum: ulpikum: weliky česnek, turecky česnek (KS 1763); t-á ďatelina rastlina z čeľade bôbovité Fabacea: turecka aneb wykowní detelina, která má listy gako wykew (HRK 1772); t. hrebík aksamietnica vzpriamená Tagetes erecta: africanus fols: turecky hrebik (LC 1707); t-é lilium tulipán Tulipa: tulipa: turecké lilium (KS 1763); t. piepor paprika pravá Capsicum anuum a jej zomleté vysušené plody: capsici sen piper rubrum: turecky pepř (TT 1745); Geho Jasnost Cisarska račila roskazat, abi turecky peper negen v tich mestach, kde kralovske skladi su, ale i v insich slobodno predavat bilo (HOLUMNICA 1786); t-á pšenica kukurica siata Zea mays: frumeatum turcicum: turecká pssenice (DQ 1629); t-á režucha žerucha prerastenovitá Lepidium perfoliatum: draba: režucha turecká (KS 1763); t-é žito
a. cirok obyčajný Sorghum vulgare: milium indicum: turecké žito (KS 1763)
b. mednička Melica: melica: turecké žito (KS 1763)
c. kukurica siata Zea mays: (obilie je) riskassa, tenkel, proso, pohanka, graecke neb saracenske žito a turecke neb indicke žito (KoB 1666); od prwyeho januaria až do konecz fassangu widalo sa na krmeny brawow jacžmenya mericze pressporske 95, tureczkeho žita mericz 24 (RUMANOVÁ 1763) min t-á pečatná hlinka červená červená hlinka Bolus rubra: terra sigillata turcica: turecka pečetna hlinka červena (TT 1745) zool t-á kačka kazarka hrdzavá Casarca forruginea: casarca: turecka kačka (KrN 1795); t-á líška šakal obyčajný Canis aureus: hylax: turecká lisska (GU 1793); po t-y, po t-u prísl výraz na turecký spôsob, podľa tureckých zvyklostí: (puškár, čo na Orave Jurajovi Thurzovi slúžil) u Czilagi bega za pisare byl a juž ho byli, po turecky oholivše, chteli obrezovati (FIĽAKOVO 1607); (Peter Deák spolu s ostatnými drábmi) za nohy na druky gich (poddaných) stahnuvssy, po tureczku a pohansku neslichanim spusobem trapeni bil a tlukel (PREDMIER 1660); nikdy slissano nebilo, že bi dite od Slowaka wichowane po wlaski anebo po turecky mluwilo (MK 18. st); -ectvo s turecký národ, Turci: (Bože) raczis dati pokoga dobreho a milostiweho, wypokogiti krestianstwo a turectwo (SKLABIŇA 1605)
tyran m gr/lat despota, utláčateľ, ukrutník: gestly podle swewolnosty kraluge, tiran gest (KoB 1666); (Ježiš) premohol diabla zleho, tyrana ukrutneho (PoP 1723-24); naposledy na rozkaz tyrana byli gegjch boky horjcima faklami pálené (VP 1764); tak gest, mali, ale mnohokrát weliky tyran gest laska (SJ 18. st); smrt gestit y tiran, ten neyukrutneyssy w pol letech y wysse pohlcuge wsseckj (PoV 18. st); -ka ž: ach, tyranko srdce mého, proč si mne tak ranila, že si strelku srdci mému jedovatú pustila (ASL 1770-90); -ský príd: (Juraj troch ľudí) tyranskim spuosobem zamordoval (PEZINOK 1648); tyrannicus: tyránsky, ukrutnost činjcy (KS 1763); ponižene prosim, aby mne naproty takowemu tiranskeg natury čloweku assistovaty dostatečnu saticfactiu mochla dostat (RUŽOMBEROK 18. st); laska tak tiranska, pres cely geho žiwot ukrutne ho prenasledowala (KP 18. st); -sky prísl: proc, prawym, dopustil Bůh, aby Herodes gich (deti) zamordowal a tak tyransky usmrtil (MS 1758); nelitostiwe a tiransky za wlasy mnia chitil (PUKANEC 18. st) surovo; po t-y prísl výraz ako tyran: (so služobníkmi) ne po tyranský, ale po krestianský zacházagte (MP 1718); abi pani wedeli, čo se dege a gak po tiranski na tomto swete se wodi (BATIZOVCE 1759); -stvo [-o, -í] s surovosť, ukrutnosť: leta pane 1635 vogsko francke město to dobyté s welikým tyranstwjm wyplundrowali, ohněm kazyli (SPo 1691); nekterj (ľudia sú) mocnari a vkrutnj, pod kterjch tyranstwjm musjme wezet (LKa 1736); tyrannis: ukrútnost, ukrútne panowáni, tyránnstwi, tyránnstwo (KS 1763)
ty zám os 2. os sg
1. označuje adresáta, ktorému tykáme: odpustym ty, ale ty nezabudnem; (Kristus) racžyl tebe odpustiti twoge wsseczky hrychy (BAg 1585); zaplatim tebe, mily bratre, než podme do Bátowiec a naleyme aldomass (BÁTOVCE 1606); stog, poweda, czert tya stworyl, a udyeril ma mezj pleczia z walassku (PEZINOK 1653); in te omnis haeret culpa: ty sy wsseckého zlého prjčina (KS 1763)
2. D ti vyj. privlastňovanie a zastupuje zám privl tvoj: (Hrachovský) tam pryssel a doueduge se od staryh lydy, sse ty gest wlastna sestra Lubiskoua od gedneho otza (PIEŠŤANY 1564)