Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

tvrdiť¹ nedok. hovoriť ako isté, dokázateľné, uisťovať, dokazovať: s istotou t-í, že všetko videl; t. to isté, t. pravý opak;

opak. tvrdievať -a

tvrdiť² nedok. odb. robiť tvrdým, tvrdším: t. papier, t-ená oceľ

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

tvrdiť ‑í ‑ia nedok. (dokazovať; robiť tvrdým)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

tvrdiť¹ hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníka • dokazovať • presviedčať • presvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdu • kniž. afirmovať • uisťovať • ubezpečovať • utvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčení • svedčiť • dosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťana • expr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo

tvrdiť² porov. spevniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

tvrdiť¹, -í, -ia nedok. (čo, o čom i so spoj. že) hovoriť niečo ako isté, dokázateľné, uisťujúce ap., dokazovať, uisťovať: Tvrdil vždy hlúposť. (Jes.) Znalci tvrdia o tomto chráme, že je najpôvabnejším výtvorom starokresťanského umenia. (Hruš.) My len tvrdíme, že každé hrable k sebe hrabú. (Kuk.) „Zajaca sme našli náhodou,“ tvrdil Tomáš i Jakub. (Zúb.);

opak. tvrdievať, -a, -ajú

tvrdiť², -í, -ia nedok. odb. (čo) spôsobovať, aby niečo bolo tvrdé, tvrdšie, robiť tvrdým, tvrdším: t. oceľ, tvrdený papier; pren. I tú [školu] tak tvrdia! (Čaj.) prísne berú

Morfologický analyzátor

tvrdiť nedokonavé sloveso
(ja) tvrdím VKesa+; (ty) tvrdíš VKesb+; (on, ona, ono) tvrdí VKesc+; (my) tvrdíme VKepa+; (vy) tvrdíte VKepb+; (oni, ony) tvrdia VKepc+;

(ja som, ty si, on) tvrdil VLesam+; (ona) tvrdila VLesaf+; (ono) tvrdilo VLesan+; (oni, ony) tvrdili VLepah+;
(ty) tvrď! VMesb+; (my) tvrďme! VMepa+; (vy) tvrďte! VMepb+;
(nejako) tvrdiac VHe+;