Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská

tvrdý

I. príd.

1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, pevný, tuhý, op. mäkký: t-é drevo, t. kov, t. ľad, t-á posteľ, t-á podložka, t-á ceruzka; t. ako kameň; mäso t-é ako podošva; t-á voda obsahujúca množstvo rozpustených solí; odb. t-é podnebie; t-á valuta podložená zlatom; t-é pristátie s nárazom

2. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti, op. mäkký: t. zvuk, t. pohľad, t-é črty tváre, t-á výslovnosť; t. obraz kontrastný; t-á droga prudko a rýchlo pôsobiaca na duševný stav (napr. heroín, kokaín, pervitín); lingv.: t-é spoluhlásky, t-é skloňovanie; t-é y ypsilon

3. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný, op. mäkký: t. človek, mať t-é srdce, byť t. voči sebe; t-é slová

4. nemilosrdný, krutý, surový, bezohľadný: t. boj, t. trest, t-á skutočnosť; t-á hra

5. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, tuhý; ťažký, namáhavý: t. spánok; t-á práca, t-é normy, t. tréning

t. oriešok ťažký problém; t-á hlava hlavatý človek; mať t-é → lakte;

na tvrdo → natvrdo;

tvrdo prísl.: t. dosadnúť; t. znieť; t. postupovať; t. spať;

tvrdosť -i ž.: t. reality; miner. stupnica t-i

II. tvrdé s. hovor. pálenka, tuhé

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tvrdý; tvrdo prísl.; tvrdosť ‑i ‑í ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný


drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilnýpríčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnenýnadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálenýzápalistýkniž. zanietenýrozhorlenýrozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silnýtuhýtvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatickýprepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


hrudovitý obsahujúci hrudy (obyč. o pôde) • zried. hrudnatý: hrudovitá, hrudnatá zem; hrudovité, hrudnaté poletvrdý (op. ľahký, sypký; o pôde)


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovaniemužnýtvrdý: mužný, tvrdý športpánsky: pánske oblečenieneženský: má mužské, neženské pohyby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tvrdý, 2. st. tvrdší príd.

1. nepoddávajúci sa tlaku, neohybný, pevný, tuhý (op. mäkký): t. chlieb, t. chlebík, pren. ťažká práca, ťažký zárobok; t-é cukríky; t-á zem, t. chodník, t-á cesta, t-á kôra, škrupina; t-á ceruza, tuha s tvrdším grafitom; t. klobúk, golier; mať t-é päste; t-é mozole mozoľnaté ruky; t-é ruky, dlane stvrdnuté, vypracované, mozoľnaté; pren. t-ou rukou násilne, nemilosrdne, kruto; t. materiál, t. nástroj; t-á posteľ nepohodlná; ležať na t-om nepohodlne; t. ako kameň, ako skala, ako oceľ, ako žula; t. ako podošva (napr. o zle uvarenom mäse); t-é mäso zle uvarené, upečené; les. t-é drevo dubové, bukové, orechové; pren. expr. človek z t-ého dreva (koreňa) o človeku pevného charakteru, neoblomný, nekompromisný, neústupný; T-é drevo, t. klin (porek.) na neústupný, tvrdohlavý postoj treba reagovať tvrdými, ráznymi opatreniami; hut. t-é železo, t. kov, t-á liatina, oceľ, t-é olovo; tech. t-é tesnenie z kovu; t-á spájka mosadzná; t-é sklo ťažko taviteľné; t. porcelán druh porcelánu obsahujúci kaolín, kremeň a živec; poľnohosp. t-á pšenica sklovitá; t-á tráva menej hodnotná; chem. t-á voda obsahujúca veľké množstvo rozpustených solí; lek. t. vred druh pohlavnej choroby; t-á stolica druh defekácie; anat. t-é podnebie predná časť ústnej klenby, palátum; fin. t-á valuta obyč. podložená zlatom

hovor. mať t-é lakte byť bezohľadný; mať t-é srdce, byť t-ého srdca o zlom, bezcitnom, neľútostnom, krutom človeku; mať t-ú hlavu a) byť nepoddajný, tvrdohlavý, vzdorovitý; b) byť hlúpy, ťažko chápavý; t. oriešok (orech) ťažko riešiteľná vec, ťažký problém; t-á skutočnosť situácia, stav vecí taký, aký je v skutočnosti;

2. (o vlastnostiach a prejavoch človeka) vzbudzujúci dojem tvrdosti; drsný, ostrý, nie jemný; citove nepoddajný, nepovoľný, neústupný, neoblomný; prísny, rázny: t. človek; typ tvrdého a tvrdohlavého zemana (Mráz); t. krok; t. hlas, t. pohľad; t-é oči (Min., Letz) prísny pohľad; t-á tvár ostrých čŕt, pren. prezrádzajúca prísnosť; t-é zvolanie (Sev.); t-é slová, t-á reč; t-á odpoveď (Urb.); t-á neprístupnosť (Al.); t-á rozhodnosť (Vaj.); t-é odhodlanie k činu (Zúb.); Stephenson bol tvrdý človek, a do čoho sa dal, to dokončil (Hor.) húževnatý, vytrvalý; t. ako kat o zlom, neľútostnom človeku; mať t-ú náturu byť nepoddajný, neústupný, tvrdohlavý, vzdorovitý

nár. expr. t-á hus (ovca) na šklbanie človek, ktorý veľmi ťažko upúšťa od svojho postoja;

3. vyznačujúci sa veľkou prísnosťou, energickosťou, až hrubosťou, bezohľadnosťou voči niekomu, prísny, energický, príkry; hrubý, krutý, bezohľadný: t-á disciplina, t-é zaobchádzanie, t. trest; t-é exekúcie (Jes.); t-é vojny (Škult.); fašizmus je t. (Jaš.) bezcitný, bezohľadný; t. kurz (napr. v politike); t-á skúška, t. osud; t. boj ťažký; nezmieriteľný, tuhý, prudký;

4. expr. intenzívny, účinný, silný, výrazný, tuhý; ostrý: t. spánok, sen hlboký; sedeli do t-ej noci (Kuk.) neskorej; od včasnej jari do tvrdej jesene (Podj.) neskorej, pozdnej; t-á zima; t-é zrážky (Greg.); hud. t-á stupnica durová; šport. t-á hra, t. zápas pri futbale, hokeji ap. sprevádzané ostrejšími, niekedy i surovými zákrokmi; let. t-é pristátie so silným pristávacím nárazom; t. obraz (v televízii) veľmi kontrastný;

5. ťažký, obťažný, namáhavý, plný ťažkostí, krušný: t-á práca (robota), t. tréning; t-é hodiny vojenského výcviku (Hruš.); t. život, t-é pomery, časy; t-é podmienky (Jégé) ťažko splniteľné; t-á norma technicky zdôvodnená výkonová norma; pren. expr. t-á škola ťažký život, ťažké podmienky;

6. lingv. t-á výslovnosť, vyslovovanie d, t, n, l miesto mäkkých ď, ť, ň, ľ; t-é nárečie s tvrdou výslovnosťou; fon. t-é samohlásky zadné (o, u); t-é spoluhlásky (vzhľadom na pravopis) g, k, h, ch, d, t, n, l; gram.: tvrdé y ypsilon; t. jer jedna z dvoch redukovaných samohlások v praslovančine; t. znak písmeno v ruskom pravopise; t. vzor pre skloňovanie podst. al. príd. mien zakončených v kmeni tvrdou spoluhláskou;

na tvrdo: uvariť vajce na t.;

tvrdosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

tvrdý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) tvrdý; (bez) tvrdého; (k) tvrdému; (vidím) tvrdého; (o) tvrdom; (s) tvrdým;

(štyria) tvrdí; (bez) tvrdých; (k) tvrdým; (vidím) tvrdých; (o) tvrdých; (s) tvrdými;


(jeden) tvrdší; (bez) tvrdšieho; (k) tvrdšiemu; (vidím) tvrdšieho; (o) tvrdšom; (s) tvrdším;

(štyria) tvrdší; (bez) tvrdších; (k) tvrdším; (vidím) tvrdších; (o) tvrdších; (s) tvrdšími;


(jeden) najtvrdší; (bez) najtvrdšieho; (k) najtvrdšiemu; (vidím) najtvrdšieho; (o) najtvrdšom; (s) najtvrdším;

(traja) najtvrdší; (bez) najtvrdších; (k) najtvrdším; (vidím) najtvrdších; (o) najtvrdších; (s) najtvrdšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) tvrdý; (bez) tvrdého; (k) tvrdému; (vidím) tvrdý; (o) tvrdom; (s) tvrdým;

(tri) tvrdé; (bez) tvrdých; (k) tvrdým; (vidím) tvrdé; (o) tvrdých; (s) tvrdými;


(jeden) tvrdší; (bez) tvrdšieho; (k) tvrdšiemu; (vidím) tvrdší; (o) tvrdšom; (s) tvrdším;

(tri) tvrdšie; (bez) tvrdších; (k) tvrdším; (vidím) tvrdšie; (o) tvrdších; (s) tvrdšími;


(jeden) najtvrdší; (bez) najtvrdšieho; (k) najtvrdšiemu; (vidím) najtvrdší; (o) najtvrdšom; (s) najtvrdším;

(tri) najtvrdšie; (bez) najtvrdších; (k) najtvrdším; (vidím) najtvrdšie; (o) najtvrdších; (s) najtvrdšími;


ženský rod

(jedna) tvrdá; (bez) tvrdej; (k) tvrdej; (vidím) tvrdú; (o) tvrdej; (s) tvrdou;

(štyri) tvrdé; (bez) tvrdých; (k) tvrdým; (vidím) tvrdé; (o) tvrdých; (s) tvrdými;


(jedna) tvrdšia; (bez) tvrdšej; (k) tvrdšej; (vidím) tvrdšiu; (o) tvrdšej; (s) tvrdšou;

(štyri) tvrdšie; (bez) tvrdších; (k) tvrdším; (vidím) tvrdšie; (o) tvrdších; (s) tvrdšími;


(jedna) najtvrdšia; (bez) najtvrdšej; (k) najtvrdšej; (vidím) najtvrdšiu; (o) najtvrdšej; (s) najtvrdšou;

(dve) najtvrdšie; (bez) najtvrdších; (k) najtvrdším; (vidím) najtvrdšie; (o) najtvrdších; (s) najtvrdšími;


stredný rod

(jedno) tvrdé; (bez) tvrdého; (k) tvrdému; (vidím) tvrdé; (o) tvrdom; (s) tvrdým;

(štyri) tvrdé; (bez) tvrdých; (k) tvrdým; (vidím) tvrdé; (o) tvrdých; (s) tvrdými;


(jedno) tvrdšie; (bez) tvrdšieho; (k) tvrdšiemu; (vidím) tvrdšie; (o) tvrdšom; (s) tvrdším;

(dve) tvrdšie; (bez) tvrdších; (k) tvrdším; (vidím) tvrdšie; (o) tvrdších; (s) tvrdšími;


(jedno) najtvrdšie; (bez) najtvrdšieho; (k) najtvrdšiemu; (vidím) najtvrdšie; (o) najtvrdšom; (s) najtvrdším;

(štyri) najtvrdšie; (bez) najtvrdších; (k) najtvrdším; (vidím) najtvrdšie; (o) najtvrdších; (s) najtvrdšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TVRDÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 351×, celkový počet lokalít: 79, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 40×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 36×;
ROSINA, okr. ŽILINA – 22×;
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 19×;
LODNO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 19×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 15×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 12×;
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 11×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 10×;
CHVOJNICA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 9×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor