tvrdý, 2. st. tvrdší príd.
1. nepoddávajúci sa tlaku, neohybný, pevný, tuhý (op. mäkký): t. chlieb, t. chlebík, pren. ťažká práca, ťažký zárobok; t-é cukríky; t-á zem, t. chodník, t-á cesta, t-á kôra, škrupina; t-á ceruza, tuha s tvrdším grafitom; t. klobúk, golier; mať t-é päste; t-é mozole mozoľnaté ruky; t-é ruky, dlane stvrdnuté, vypracované, mozoľnaté; pren. t-ou rukou násilne, nemilosrdne, kruto; t. materiál, t. nástroj; t-á posteľ nepohodlná; ležať na t-om nepohodlne; t. ako kameň, ako skala, ako oceľ, ako žula; t. ako podošva (napr. o zle uvarenom mäse); t-é mäso zle uvarené, upečené; les. t-é drevo dubové, bukové, orechové; pren. expr. človek z t-ého dreva (koreňa) o človeku pevného charakteru, neoblomný, nekompromisný, neústupný; T-é drevo, t. klin (porek.) na neústupný, tvrdohlavý postoj treba reagovať tvrdými, ráznymi opatreniami; hut. t-é železo, t. kov, t-á liatina, oceľ, t-é olovo; tech. t-é tesnenie z kovu; t-á spájka mosadzná; t-é sklo ťažko taviteľné; t. porcelán druh porcelánu obsahujúci kaolín, kremeň a živec; poľnohosp. t-á pšenica sklovitá; t-á tráva menej hodnotná; chem. t-á voda obsahujúca veľké množstvo rozpustených solí; lek. t. vred druh pohlavnej choroby; t-á stolica druh defekácie; anat. t-é podnebie predná časť ústnej klenby, palátum; fin. t-á valuta obyč. podložená zlatom
● hovor. mať t-é lakte byť bezohľadný; mať t-é srdce, byť t-ého srdca o zlom, bezcitnom, neľútostnom, krutom človeku; mať t-ú hlavu a) byť nepoddajný, tvrdohlavý, vzdorovitý; b) byť hlúpy, ťažko chápavý; t. oriešok (orech) ťažko riešiteľná vec, ťažký problém; t-á skutočnosť situácia, stav vecí taký, aký je v skutočnosti;
2. (o vlastnostiach a prejavoch človeka) vzbudzujúci dojem tvrdosti; drsný, ostrý, nie jemný; citove nepoddajný, nepovoľný, neústupný, neoblomný; prísny, rázny: t. človek; typ tvrdého a tvrdohlavého zemana (Mráz); t. krok; t. hlas, t. pohľad; t-é oči (Min., Letz) prísny pohľad; t-á tvár ostrých čŕt, pren. prezrádzajúca prísnosť; t-é zvolanie (Sev.); t-é slová, t-á reč; t-á odpoveď (Urb.); t-á neprístupnosť (Al.); t-á rozhodnosť (Vaj.); t-é odhodlanie k činu (Zúb.); Stephenson bol tvrdý človek, a do čoho sa dal, to dokončil (Hor.) húževnatý, vytrvalý; t. ako kat o zlom, neľútostnom človeku; mať t-ú náturu byť nepoddajný, neústupný, tvrdohlavý, vzdorovitý
● nár. expr. t-á hus (ovca) na šklbanie človek, ktorý veľmi ťažko upúšťa od svojho postoja;
3. vyznačujúci sa veľkou prísnosťou, energickosťou, až hrubosťou, bezohľadnosťou voči niekomu, prísny, energický, príkry; hrubý, krutý, bezohľadný: t-á disciplina, t-é zaobchádzanie, t. trest; t-é exekúcie (Jes.); t-é vojny (Škult.); fašizmus je t. (Jaš.) bezcitný, bezohľadný; t. kurz (napr. v politike); t-á skúška, t. osud; t. boj ťažký; nezmieriteľný, tuhý, prudký;
4. expr. intenzívny, účinný, silný, výrazný, tuhý; ostrý: t. spánok, sen hlboký; sedeli do t-ej noci (Kuk.) neskorej; od včasnej jari do tvrdej jesene (Podj.) neskorej, pozdnej; t-á zima; t-é zrážky (Greg.); hud. t-á stupnica durová; šport. t-á hra, t. zápas pri futbale, hokeji ap. sprevádzané ostrejšími, niekedy i surovými zákrokmi; let. t-é pristátie so silným pristávacím nárazom; t. obraz (v televízii) veľmi kontrastný;
5. ťažký, obťažný, namáhavý, plný ťažkostí, krušný: t-á práca (robota), t. tréning; t-é hodiny vojenského výcviku (Hruš.); t. život, t-é pomery, časy; t-é podmienky (Jégé) ťažko splniteľné; t-á norma technicky zdôvodnená výkonová norma; pren. expr. t-á škola ťažký život, ťažké podmienky;
6. lingv. t-á výslovnosť, vyslovovanie d, t, n, l miesto mäkkých ď, ť, ň, ľ; t-é nárečie s tvrdou výslovnosťou; fon. t-é samohlásky zadné (o, u); t-é spoluhlásky (vzhľadom na pravopis) g, k, h, ch, d, t, n, l; gram.: tvrdé y ypsilon; t. jer jedna z dvoch redukovaných samohlások v praslovančine; t. znak písmeno v ruskom pravopise; t. vzor pre skloňovanie podst. al. príd. mien zakončených v kmeni tvrdou spoluhláskou;
na tvrdo: uvariť vajce na t.;
tvrdosť, -ti ž.