Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

tvrdý

I. príd.

1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, pevný, tuhý, op. mäkký: t-é drevo, t. kov, t. ľad, t-á posteľ, t-á podložka, t-á ceruzka; t. ako kameň; mäso t-é ako podošva; t-á voda obsahujúca množstvo rozpustených solí; odb. t-é podnebie; t-á valuta podložená zlatom; t-é pristátie s nárazom

2. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti, op. mäkký: t. zvuk, t. pohľad, t-é črty tváre, t-á výslovnosť; t. obraz kontrastný; t-á droga prudko a rýchlo pôsobiaca na duševný stav (napr. heroín, kokaín, pervitín); lingv.: t-é spoluhlásky, t-é skloňovanie; t-é y ypsilon

3. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný, op. mäkký: t. človek, mať t-é srdce, byť t. voči sebe; t-é slová

4. nemilosrdný, krutý, surový, bezohľadný: t. boj, t. trest, t-á skutočnosť; t-á hra

5. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, tuhý; ťažký, namáhavý: t. spánok; t-á práca, t-é normy, t. tréning

t. oriešok ťažký problém; t-á hlava hlavatý človek; mať t-é → lakte;

na tvrdo → natvrdo;

tvrdo prísl.: t. dosadnúť; t. znieť; t. postupovať; t. spať;

tvrdosť -i ž.: t. reality; miner. stupnica t-i

II. tvrdé s. hovor. pálenka, tuhé

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tvrdý; tvrdo prísl.; tvrdosť ‑i ‑í ž.

tvrdý tvrdá tvrdé 2. st. tvrdší príd.

-dý/126110±65 2.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 22640→22176
+65
−0
mla/15550 hr/2385 chu/1541→1077
+65
−0
tvr/1070 ble/1030 hne/326 škare/324 činoro/60 rôznoro/56 prvora/53 druhora/50 tmavohne/36 žltohne/22 (24/137)

-dý/126110±65 2.42: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 6467 tvr/2663 mla/1322 hne/588 ble/269 hr/262 prvora/246 škare/223 rôznoro/157 chu/117 tmavohne/86 še/77 svetlohne/52 druhora/45 (27/360)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný


drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilnýpríčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnenýnadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálenýzápalistýkniž. zanietenýrozhorlenýrozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silnýtuhýtvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatickýprepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


hrudovitý obsahujúci hrudy (obyč. o pôde) • zried. hrudnatý: hrudovitá, hrudnatá zem; hrudovité, hrudnaté poletvrdý (op. ľahký, sypký; o pôde)


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovaniemužnýtvrdý: mužný, tvrdý športpánsky: pánske oblečenieneženský: má mužské, neženské pohyby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tvrdý, 2. st. tvrdší príd.

1. nepoddávajúci sa tlaku, neohybný, pevný, tuhý (op. mäkký): t. chlieb, t. chlebík, pren. ťažká práca, ťažký zárobok; t-é cukríky; t-á zem, t. chodník, t-á cesta, t-á kôra, škrupina; t-á ceruza, tuha s tvrdším grafitom; t. klobúk, golier; mať t-é päste; t-é mozole mozoľnaté ruky; t-é ruky, dlane stvrdnuté, vypracované, mozoľnaté; pren. t-ou rukou násilne, nemilosrdne, kruto; t. materiál, t. nástroj; t-á posteľ nepohodlná; ležať na t-om nepohodlne; t. ako kameň, ako skala, ako oceľ, ako žula; t. ako podošva (napr. o zle uvarenom mäse); t-é mäso zle uvarené, upečené; les. t-é drevo dubové, bukové, orechové; pren. expr. človek z t-ého dreva (koreňa) o človeku pevného charakteru, neoblomný, nekompromisný, neústupný; T-é drevo, t. klin (porek.) na neústupný, tvrdohlavý postoj treba reagovať tvrdými, ráznymi opatreniami; hut. t-é železo, t. kov, t-á liatina, oceľ, t-é olovo; tech. t-é tesnenie z kovu; t-á spájka mosadzná; t-é sklo ťažko taviteľné; t. porcelán druh porcelánu obsahujúci kaolín, kremeň a živec; poľnohosp. t-á pšenica sklovitá; t-á tráva menej hodnotná; chem. t-á voda obsahujúca veľké množstvo rozpustených solí; lek. t. vred druh pohlavnej choroby; t-á stolica druh defekácie; anat. t-é podnebie predná časť ústnej klenby, palátum; fin. t-á valuta obyč. podložená zlatom

hovor. mať t-é lakte byť bezohľadný; mať t-é srdce, byť t-ého srdca o zlom, bezcitnom, neľútostnom, krutom človeku; mať t-ú hlavu a) byť nepoddajný, tvrdohlavý, vzdorovitý; b) byť hlúpy, ťažko chápavý; t. oriešok (orech) ťažko riešiteľná vec, ťažký problém; t-á skutočnosť situácia, stav vecí taký, aký je v skutočnosti;

2. (o vlastnostiach a prejavoch človeka) vzbudzujúci dojem tvrdosti; drsný, ostrý, nie jemný; citove nepoddajný, nepovoľný, neústupný, neoblomný; prísny, rázny: t. človek; typ tvrdého a tvrdohlavého zemana (Mráz); t. krok; t. hlas, t. pohľad; t-é oči (Min., Letz) prísny pohľad; t-á tvár ostrých čŕt, pren. prezrádzajúca prísnosť; t-é zvolanie (Sev.); t-é slová, t-á reč; t-á odpoveď (Urb.); t-á neprístupnosť (Al.); t-á rozhodnosť (Vaj.); t-é odhodlanie k činu (Zúb.); Stephenson bol tvrdý človek, a do čoho sa dal, to dokončil (Hor.) húževnatý, vytrvalý; t. ako kat o zlom, neľútostnom človeku; mať t-ú náturu byť nepoddajný, neústupný, tvrdohlavý, vzdorovitý

nár. expr. t-á hus (ovca) na šklbanie človek, ktorý veľmi ťažko upúšťa od svojho postoja;

3. vyznačujúci sa veľkou prísnosťou, energickosťou, až hrubosťou, bezohľadnosťou voči niekomu, prísny, energický, príkry; hrubý, krutý, bezohľadný: t-á disciplina, t-é zaobchádzanie, t. trest; t-é exekúcie (Jes.); t-é vojny (Škult.); fašizmus je t. (Jaš.) bezcitný, bezohľadný; t. kurz (napr. v politike); t-á skúška, t. osud; t. boj ťažký; nezmieriteľný, tuhý, prudký;

4. expr. intenzívny, účinný, silný, výrazný, tuhý; ostrý: t. spánok, sen hlboký; sedeli do t-ej noci (Kuk.) neskorej; od včasnej jari do tvrdej jesene (Podj.) neskorej, pozdnej; t-á zima; t-é zrážky (Greg.); hud. t-á stupnica durová; šport. t-á hra, t. zápas pri futbale, hokeji ap. sprevádzané ostrejšími, niekedy i surovými zákrokmi; let. t-é pristátie so silným pristávacím nárazom; t. obraz (v televízii) veľmi kontrastný;

5. ťažký, obťažný, namáhavý, plný ťažkostí, krušný: t-á práca (robota), t. tréning; t-é hodiny vojenského výcviku (Hruš.); t. život, t-é pomery, časy; t-é podmienky (Jégé) ťažko splniteľné; t-á norma technicky zdôvodnená výkonová norma; pren. expr. t-á škola ťažký život, ťažké podmienky;

6. lingv. t-á výslovnosť, vyslovovanie d, t, n, l miesto mäkkých ď, ť, ň, ľ; t-é nárečie s tvrdou výslovnosťou; fon. t-é samohlásky zadné (o, u); t-é spoluhlásky (vzhľadom na pravopis) g, k, h, ch, d, t, n, l; gram.: tvrdé y ypsilon; t. jer jedna z dvoch redukovaných samohlások v praslovančine; t. znak písmeno v ruskom pravopise; t. vzor pre skloňovanie podst. al. príd. mien zakončených v kmeni tvrdou spoluhláskou;

na tvrdo: uvariť vajce na t.;

tvrdosť, -ti ž.

tvrdý [tvr-, tvar-, tver-] príd
1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, majúci tvrdosť, odolný, pevný, tuhý: uhlarum od kossa stellirskeho zwičagneho se ma platitj w hrubim pak a twerdim drewe den 60 bres prikriwi; mlinske kamene aby sa takowe držalj, kterj by gedon od druhiho trochu twrčzy bol (CA 17. st; 1755); ku některým potrebám dluhé roky trwagice duby a ginsse twrde stromy potrebné gsu (PH 1770)
L. callosa dextra: pewná, twrdá ruka (KS 1763) poznačená tvrdou prácou, mozoľnatá t. toliar, peniaz strieborná minca v hodnote 150 až 200 denárov: na ten dlug dali sme zaraz sescznaczes twardich tallaroff (BARDEJOV 1653); swetliczi sme nassli gednu truhlicsku, w ktoreg sme nassly twrdich penezi tall no 10 (ZVOLEN 1679); geden twrdý aneb species tolár = 2 fl = 120 kr = 200 d (PrP 1780)
F. tomu, kdo ma žiwut lačny, y chleb twrdy bywa ssmačný chubobný je skromný; na twrde wlasy twrda britwa o primeranom prostriedku (SiN 1678); t. ako (jak) kameň, drevo, diamant veľmi tvrdý: semyčko hladke, pobelawe modrosty, twrde yako kamen (HL 17. st); lapidea: twrdá gakó kameň; durateus: drewénny, twrdy gakó drewo (KS 1763); adamantinus: diamantowý, twrdý gak diamant (CL 1777)
2. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný: proč tak smýss twrdým býti na sebe trestatělem (SK 1697); dirissimus senex: wélmy ukrútny, twrdého srdca stary člowek (KS 1763);
x. pren mezitim, abi se tobe tato odpowed prilis twrda aneb y slowu B. odporna nezdala, pilne pozorug (ZA 1676) strohá; objurgare verbis: s twrdyma slowami sstráfati (KS 1763) bez zľutovania;
F. mať t-ú hlavu byť tvrdohlavý, neoblomný: petrones: chlapi a horaci, ktery twrdé hlawi magú (KS 1763); ach, ty bezbozny kralu, od kamena twrdcy, zahanbyt by si se mohel, ze ga, oltar kameny a nerozumny, posluchnul sem hlas proroka (SPr 1783); srdce tvrdé ako skala, nad diamant a železo, nad kameň, od kameňa, ocele tvrdšie bezcitné: srdca lidske su twrde gako skala, zimne gak lad, co žadnu iskru milowana Boha do seba prigat nechce (SJ 1770); (žena) srdcze to nad diemant a zelezo twrdssy obmekčyla (PeP 1770); jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé (DŽ 1752); ňeverím, biť bi ocelové aneb i od ocele tvrdšé mal srdce (BR 1785); zadne slibi, zadne dary do konca neplatilj, neb ti mordarske srdca nad kamen tvrdsy bily (KC 1791)
3. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti: synowé twrdég twári a neukroceného srdca (KB 1757); torvus: krywého, twrdého pohledu; stylus decretorius: wélmy twrdé pjsmo (KS 1763)
L. to pak nech se (dieťa) včj poznawati literi mekké a twrdé (BZ 1749 gram) tvrdé spoluhlásky
P. atpn Laczko Twrdy ( 1520 SČL); Martinus Twrdy (v Bytči 1592 U1); subst tvrdé [-ô] s pálenka: pány a gazdowe su cželadi sweg mnohe takowe, ne len twrdo zakazaty (NJ 1786-88); na tvrdo prísl výraz (o vajci) aby sa stalo tvrdým: wezmy frissne wayco a uwar ho na twrdo (RT 17. st); war tak dluho, dokud by wagce na twrdo neuwrelo (HT 1760);

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TVRDÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 351×, celkový počet lokalít: 79, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 40×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 36×;
ROSINA, okr. ŽILINA – 22×;
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 19×;
LODNO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 19×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 15×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 12×;
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 11×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 10×;
CHVOJNICA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 9×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jedávala tvrdý chlieb et de vivre de pain dur
a tvrdý k chudobným et dur aux pauvres
a veľmi tvrdú, ktorá et très dur, qui
a zákony veľmi tvrdé et les lois très dures
ten malý tvrdý diamant ce petit diamant dur
to je naozaj tvrdé c'est bien dur
to tvrdé jadro, ktoré ce noyau dur qui
upletené z tvrdých prútov fait de branches sèches enchevêtrées
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu