tvrdý [tvr-, tvar-, tver-] príd
1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, majúci tvrdosť, odolný, pevný, tuhý: uhlarum od kossa stellirskeho zwičagneho se ma platitj w hrubim pak a twerdim drewe den 60 bres prikriwi; mlinske kamene aby sa takowe držalj, kterj by gedon od druhiho trochu twrčzy bol (CA 17. st; 1755); ku některým potrebám dluhé roky trwagice duby a ginsse twrde stromy potrebné gsu (PH 1770)
L. callosa dextra: pewná, twrdá ruka (KS 1763) poznačená tvrdou prácou, mozoľnatá t. toliar, peniaz strieborná minca v hodnote 150 až 200 denárov: na ten dlug dali sme zaraz sescznaczes twardich tallaroff (BARDEJOV 1653); swetliczi sme nassli gednu truhlicsku, w ktoreg sme nassly twrdich penezi tall no 10 (ZVOLEN 1679); geden twrdý aneb species tolár = 2 fl = 120 kr = 200 d (PrP 1780)
F. tomu, kdo ma žiwut lačny, y chleb twrdy bywa ssmačný chubobný je skromný; na twrde wlasy twrda britwa o primeranom prostriedku (SiN 1678); t. ako (jak) kameň, drevo, diamant veľmi tvrdý: semyčko hladke, pobelawe modrosty, twrde yako kamen (HL 17. st); lapidea: twrdá gakó kameň; durateus: drewénny, twrdy gakó drewo (KS 1763); adamantinus: diamantowý, twrdý gak diamant (CL 1777)
2. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný: proč tak smýss twrdým býti na sebe trestatělem (SK 1697); dirissimus senex: wélmy ukrútny, twrdého srdca stary člowek (KS 1763);
x. pren mezitim, abi se tobe tato odpowed prilis twrda aneb y slowu B. odporna nezdala, pilne pozorug (ZA 1676) strohá; objurgare verbis: s twrdyma slowami sstráfati (KS 1763) bez zľutovania;
F. mať t-ú hlavu byť tvrdohlavý, neoblomný: petrones: chlapi a horaci, ktery twrdé hlawi magú (KS 1763); ach, ty bezbozny kralu, od kamena twrdcy, zahanbyt by si se mohel, ze ga, oltar kameny a nerozumny, posluchnul sem hlas proroka (SPr 1783); srdce tvrdé ako skala, nad diamant a železo, nad kameň, od kameňa, ocele tvrdšie bezcitné: srdca lidske su twrde gako skala, zimne gak lad, co žadnu iskru milowana Boha do seba prigat nechce (SJ 1770); (žena) srdcze to nad diemant a zelezo twrdssy obmekčyla (PeP 1770); jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé (DŽ 1752); ňeverím, biť bi ocelové aneb i od ocele tvrdšé mal srdce (BR 1785); zadne slibi, zadne dary do konca neplatilj, neb ti mordarske srdca nad kamen tvrdsy bily (KC 1791)
3. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti: synowé twrdég twári a neukroceného srdca (KB 1757); torvus: krywého, twrdého pohledu; stylus decretorius: wélmy twrdé pjsmo (KS 1763)
L. to pak nech se (dieťa) včj poznawati literi mekké a twrdé (BZ 1749 gram) tvrdé spoluhlásky
P. atpn Laczko Twrdy ( 1520 SČL); Martinus Twrdy (v Bytči 1592 U1); subst tvrdé [-ô] s pálenka: pány a gazdowe su cželadi sweg mnohe takowe, ne len twrdo zakazaty (NJ 1786-88); na tvrdo prísl výraz (o vajci) aby sa stalo tvrdým: wezmy frissne wayco a uwar ho na twrdo (RT 17. st); war tak dluho, dokud by wagce na twrdo neuwrelo (HT 1760);