tvrdý
I. príd.
1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, pevný, tuhý, op. mäkký: t-é drevo, t. kov, t. ľad, t-á posteľ, t-á podložka, t-á ceruzka; t. ako kameň; mäso t-é ako podošva; t-á voda obsahujúca množstvo rozpustených solí; odb. t-é podnebie; t-á valuta podložená zlatom; t-é pristátie s nárazom
2. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti, op. mäkký: t. zvuk, t. pohľad, t-é črty tváre, t-á výslovnosť; t. obraz kontrastný; t-á droga prudko a rýchlo pôsobiaca na duševný stav (napr. heroín, kokaín, pervitín); lingv.: t-é spoluhlásky, t-é skloňovanie; t-é y ypsilon
3. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný, op. mäkký: t. človek, mať t-é srdce, byť t. voči sebe; t-é slová
4. nemilosrdný, krutý, surový, bezohľadný: t. boj, t. trest, t-á skutočnosť; t-á hra
5. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, tuhý; ťažký, namáhavý: t. spánok; t-á práca, t-é normy, t. tréning
● t. oriešok ťažký problém; t-á hlava hlavatý človek; mať t-é → lakte;
na tvrdo → natvrdo;
tvrdo prísl.: t. dosadnúť; t. znieť; t. postupovať; t. spať;
tvrdosť -i ž.: t. reality; miner. stupnica t-i
II. tvrdé s. hovor. pálenka, tuhé
tvrdé -dého s.
liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkohol • pálenka • destilát: popíjať liehoviny, destiláty • špiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálené • tuhé • ostré • tvrdé • túžava • tužina (tuhá pálenka) • hriata • hriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonka • lavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľa • hovor. pejor. smradľavica • hovor. zastaráv. al. expr. šnaps • expr. čertovica (Vajanský) • expr. čertovina (Urban) • pijatika • sladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnok • túžoba • besnica (silná liehovina) • ostrica • zastar.: okovitka • kvit • hrub. chľast
tvrdé p. liehovina
tvrdé, -ého str. hovor. pálenka
tvrdý [tvr-, tvar-, tver-] príd 1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, majúci tvrdosť, odolný, pevný, tuhý: uhlarum od kossa stellirskeho zwičagneho se ma platitj w hrubim pak a twerdim drewe den 60 bres prikriwi; mlinske kamene aby sa takowe držalj, kterj by gedon od druhiho trochu twrčzy bol (CA 17. st; 1755); ku některým potrebám dluhé roky trwagice duby a ginsse twrde stromy potrebné gsu (PH 1770) L. callosa dextra: pewná, twrdá ruka (KS 1763) poznačená tvrdou prácou, mozoľnatá t. toliar, peniaz strieborná minca v hodnote 150 až 200 denárov: na ten dlug dali sme zaraz sescznaczes twardich tallaroff (BARDEJOV 1653); swetliczi sme nassli gednu truhlicsku, w ktoreg sme nassly twrdich penezi tall no 10 (ZVOLEN 1679); geden twrdý aneb species tolár = 2 fl = 120 kr = 200 d (PrP 1780) F. tomu, kdo ma žiwut lačny, y chleb twrdy bywa ssmačný chubobný je skromný; na twrde wlasy twrda britwa o primeranom prostriedku (SiN 1678); t. ako (jak) kameň, drevo, diamant veľmi tvrdý: semyčko hladke, pobelawe modrosty, twrde yako kamen (HL 17. st); lapidea: twrdá gakó kameň; durateus: drewénny, twrdy gakó drewo (KS 1763); adamantinus: diamantowý, twrdý gak diamant (CL 1777) 2. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný: proč tak smýss twrdým býti na sebe trestatělem (SK 1697); dirissimus senex: wélmy ukrútny, twrdého srdca stary člowek (KS 1763); x. pren mezitim, abi se tobe tato odpowed prilis twrda aneb y slowu B. odporna nezdala, pilne pozorug (ZA 1676) strohá; objurgare verbis: s twrdyma slowami sstráfati (KS 1763) bez zľutovania; F. mať t-ú hlavu byť tvrdohlavý, neoblomný: petrones: chlapi a horaci, ktery twrdé hlawi magú (KS 1763); ach, ty bezbozny kralu, od kamena twrdcy, zahanbyt by si se mohel, ze ga, oltar kameny a nerozumny, posluchnul sem hlas proroka (SPr 1783); srdce tvrdé ako skala, nad diamant a železo, nad kameň, od kameňa, ocele tvrdšie bezcitné: srdca lidske su twrde gako skala, zimne gak lad, co žadnu iskru milowana Boha do seba prigat nechce (SJ 1770); (žena) srdcze to nad diemant a zelezo twrdssy obmekčyla (PeP 1770); jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé (DŽ 1752); ňeverím, biť bi ocelové aneb i od ocele tvrdšé mal srdce (BR 1785); zadne slibi, zadne dary do konca neplatilj, neb ti mordarske srdca nad kamen tvrdsy bily (KC 1791) 3. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti: synowé twrdég twári a neukroceného srdca (KB 1757); torvus: krywého, twrdého pohledu; stylus decretorius: wélmy twrdé pjsmo (KS 1763) L. to pak nech se (dieťa) včj poznawati literi mekké a twrdé (BZ 1749 gram) tvrdé spoluhlásky P. atpn Laczko Twrdy ( 1520 SČL); Martinus Twrdy (v Bytči 1592 U1); subst tvrdé [-ô] s pálenka: pány a gazdowe su cželadi sweg mnohe takowe, ne len twrdo zakazaty (NJ 1786-88); na tvrdo prísl výraz (o vajci) aby sa stalo tvrdým: wezmy frissne wayco a uwar ho na twrdo (RT 17. st); war tak dluho, dokud by wagce na twrdo neuwrelo (HT 1760);