tvoj, tvoja, tvoje, tvojho, tvojmu, 7. p. m. a str. tvojím, mn. č. tvoji, tvoje, tvojich, tvojimi zám. privl.
1. vyjadruje vlastnícky pomer oslovenej (druhej) osoby k niečomu, tebe patriaci: tvoj dom, majetok, byt, tvoja záhrada, tvoje auto; to je tvoje to patrí tebe;
2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo oslovenej osobe (ako človekovi) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť: tvoje oči, tvoje zmysly, tvoje schopnosti
● expr. tvoja hlava (tvoju hlavu) výraz silného záporu, nesúhlasu, popierania;
3. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého oslovenej osobe niečo prislúcha al. sa jej prisudzuje: tvoje meno, tvoj názor, tvoja mienka, tvoje slovo, tvoj návrh, tvoja práca, tvoj vynález; t. list; (to je) tvoja vina ty si to zavinil; Keď som bola v tvojich rokoch (Zúb.) taká stará ako ty; to je tvoja vec to sa týka len teba, to si ty vyrieš, vybav; po tvojom tak, ako ty chceš, zmýšľaš, podľa tvojho priania; na tvoje zdravie (pri prípitku) na zdravie; byť na tvojom mieste v tvojom položení, v tvojej situácii;
4. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah oslovenej (druhej) osoby k inej osobe (k iným osobám): tvoj otec, tvoja matka, tvoji rodičia, tvoje deti, tvoj muž; tvoj Janko;
spodst. tvoj fam. tvoj manžel;
tvoja tvoja manželka; v rozličných kliatbach: Ja tvojho otca (anciáša, ancikrista, beťaha)! Anciáša tvojho! Jasná okovaná strela sa cez tvoju dušu párala. (Dobš.)
5. vyjadruje, že oslovená osoba je v istom spoločenskom vzťahu al. zamestnaneckom pomere: tvoj priateľ, nepriateľ, tvoj spolužiak, tvoj spolupracovník, tvoj riaditeľ, šéf; Keby sme sa do tvojej úderky nehodili, neboli by sme v nej. (Hor.)
6. vyjadruje kladný citový pomer hovoriacej osoby k oslovenej osobe: V sľube svojom ti danom trvám. Tvoj vždy verný Samko. (Taj.)
7. vyjadruje citový pomer (obyč. iróniu, opovrhnutie) hovoriacej osoby k osobe al. veci, ktorá je v nejakom vzťahu k oslovenej osobe: Ktorý je to ten tvoj urodzený? (Kuk.)