tvoj tvojho m. tvoja tvojej ž. tvoje tvojho s I m. a s. tvojím mn. m. živ. tvoji, neživ., ž. a s. tvoje tvojich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah adresáta prejavu k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): t. dom, t-e veci, t. syn, t-e ruky, t-a zásluha, t-i nadriadení
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): t. návrh, t-e previnenie, t-e prenasledovanie vojakmi
3. vyj. zreteľ: prišiel t. čas, to je t. vlak, on je na tvojej strane, je asi v tvojich rokoch
4. hovor. má funkciu odkazovacieho zám.: t-i ľudia nech všetko zariadia
5. expr. vyj. citové vzťahy (kladné, iron. ap.): s pozdravom t. priateľ ... (v liste s veľkým písmenom); toto je ten t. ospevovaný hrdina?
● (nech je, nemusí byť) po t-om podľa tvojho želania; expr. t-u hlavu! výraz nesúhlasu, odmietnutia; ja t-ho anciáša! zahrešenie
II. hovor. tvoj m. manžel: t. prečo neprišiel?
tvoja ž. manželka;
tvoji m. a) (blízka) rodina b) priatelia, prívrženci, stúpenci
tvoj tvoja tvoje G mužský a stredný tvojho G ženský tvojej D mužský a stredný tvojmu D ženský tvojej A mužský živ. tvojho A mužský neživ. tvoj A stredný tvoje A ženský tvoju L mužský a stredný tvojom L ženský tvojej I mužský a stredný tvojím I ženský tvojou pl. N mužský živ. tvoji pl. N mužský neživ., ženský a stredný tvoje pl. G tvojich pl. D tvojim pl. A mužský živ. tvojich pl. A mužský neživ., stredný a ženský tvoje pl. L tvojich pl. I tvojimi zám. privlastňovacie adjektívne
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
tvoj, tvoja, tvoje, tvojho, tvojmu, 7. p. m. a str. tvojím, mn. č. tvoji, tvoje, tvojich, tvojimi zám. privl.
1. vyjadruje vlastnícky pomer oslovenej (druhej) osoby k niečomu, tebe patriaci: tvoj dom, majetok, byt, tvoja záhrada, tvoje auto; to je tvoje to patrí tebe;
2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo oslovenej osobe (ako človekovi) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť: tvoje oči, tvoje zmysly, tvoje schopnosti
● expr. tvoja hlava (tvoju hlavu) výraz silného záporu, nesúhlasu, popierania;
3. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého oslovenej osobe niečo prislúcha al. sa jej prisudzuje: tvoje meno, tvoj názor, tvoja mienka, tvoje slovo, tvoj návrh, tvoja práca, tvoj vynález; t. list; (to je) tvoja vina ty si to zavinil; Keď som bola v tvojich rokoch (Zúb.) taká stará ako ty; to je tvoja vec to sa týka len teba, to si ty vyrieš, vybav; po tvojom tak, ako ty chceš, zmýšľaš, podľa tvojho priania; na tvoje zdravie (pri prípitku) na zdravie; byť na tvojom mieste v tvojom položení, v tvojej situácii;
4. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah oslovenej (druhej) osoby k inej osobe (k iným osobám): tvoj otec, tvoja matka, tvoji rodičia, tvoje deti, tvoj muž; tvoj Janko;
spodst. tvoj fam. tvoj manžel;
tvoja tvoja manželka; v rozličných kliatbach: Ja tvojho otca (anciáša, ancikrista, beťaha)! Anciáša tvojho! Jasná okovaná strela sa cez tvoju dušu párala. (Dobš.)
5. vyjadruje, že oslovená osoba je v istom spoločenskom vzťahu al. zamestnaneckom pomere: tvoj priateľ, nepriateľ, tvoj spolužiak, tvoj spolupracovník, tvoj riaditeľ, šéf; Keby sme sa do tvojej úderky nehodili, neboli by sme v nej. (Hor.)
6. vyjadruje kladný citový pomer hovoriacej osoby k oslovenej osobe: V sľube svojom ti danom trvám. Tvoj vždy verný Samko. (Taj.)
7. vyjadruje citový pomer (obyč. iróniu, opovrhnutie) hovoriacej osoby k osobe al. veci, ktorá je v nejakom vzťahu k oslovenej osobe: Ktorý je to ten tvoj urodzený? (Kuk.)
tvoj [-oj, -uj] I. zám privl 1. vyj. privl. vzťah adresáta prejavu k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoločenský al. zamestnanecký vťah ap.): ya zeptawam se tebe, aby sy mi ty powediel na twogu cžest a wyru krestiansku, gestliže by sy niegakowu zmluwu gmel krome tegto (BAg 1585); aby te hrom zabyl anebo kat dolu mestom wyedol pro tyeto twe rečy, ktere ty mne mlowyss (S. ĽUPČA 1619-83); Andreas Lehoczky na twuog ziwuot ruku kladol a w ten cas dgetya sa w tobe hibalo (VELIČNÁ 1724); Ottse nás, chtori si na nyebe, posvetzis se meno tvojo (DEBRECÍN 1750); kdis bi mohel pri tvim licsku bit, presztal bih szi hlavicsku tusit (CPM 1768); hrissniku, pamatass-ly w onem kutie, w komore, na ssope te, čo sy z telem twogim činil? (SJ 18. st) F. vulg v zahrešeniach a nadávkach: (v/do) t-ej materi/duši: pedesiat czertou do twogej materj (P. ĽUPČA 1691); strela w twej dussy (BECKOV 1727); parom tveg matjeri (KC 1791) 2. (v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): po mogieg neb po twe smrti (ŽK 1485); neny hriech twuog tak weliky, aby od Krysta Pana zhlazenij a odpusstěny nemel byty (BAg 1585); mily pane Stephane Hayko, nemuzem se prediwit twogey newdečnosty a zhytralosti, kterau proti mne wedes (ŠTÍTNIK 1672); chwála twá newyssla z ust lidskych (KB 1757); zakrigem hanbu twogu, wezmem ta, budeme swogi (MiK 18. st) 3. vyj. zreteľ: twuog lid yzrahelitsky suchymi nohami skrze neg (Červené more) prewiesti gsy raczyl (BAg 1585); zdáliž gako dňe člowéka dňe twoge a roki twé gakó čase lidské su; poweděl Pán k Abramowi: wigdi z zemi twég a poď do zemi, kteru tebe ukážem (KB 1757); Pane, w meste twogim, w čirkwj twogeg teto kamene a zatwrdliwe obrazi wniweč obratiss (SPr 18. st) 4. súčasť titulovania al. úctivého, poníženého oslovenia vysokých hodnostárov, šľachticov, Boha T-a milosť: Jan, služebnyk myley panny Marye y swateg Katherzyny, myly knyeze, prosym Twey Mylosty, racz, Twa Mylost, vczynyty za mnye comemoracygy, yak ya Twey Mylosty toho werzym (GE 1416); take oznamugemy Twei Milosti, ze o ty nesnaze mnoho sme sskody, nakladow a praczy wzali a to my chudi na se smy wzali (VARÍN 1485 SČL); tedy prosym Twogu Mylost, pane rychtary, ya Ettrhe Durt, aby se tomuto czloweku daly te peniže, ktere gest powynowat Jonas Masar (KALINOVO 1595) II. subst tvoj m (o človeku) vyj. blízky (príbuzenský) vzťah adresáta prejavu a označovanej osoby: zdaleka domou se nawracegjcyho, zdraweho a bez sskodj, z radosti te prigmu twogj (KoB 1666); bil jsi ti potem ňezadlha pocťen a na mophtictvý kahirské povíšen, odejšél jsi z všemi tvojími (BR 1785)