tvár, -e/-i, -í ž.
1. predná časť ľudskej hlavy; obličaj; predná časť hlavy u opíc: ľudská t., pekná, pravidelná t., vráskavá, rapavá, pehavá t.; t. mu zvráskavela; guľatá, okrúhla, oválna, plná, široká, tučná t.; tvár ako mesiac okrúhla; hranatá, podlhovastá, kostnatá, chudá t.; grécka, klasická t. ako majú antické sochy; počerná, čierna, biela, žltá, vosková, bledá t., červený, poblednutý v t-i; tvár (mu) zbledla, zosinela, zružovela; očervenel, zbledol, schudol v t-i; ohorená, opálená t.; vetrom, dažďom ošľahaná t.; hladká, vyholená t.; jemné, ostré črty t-e; špinavá, zakrvavená t.; detská t.; ženská t. hladká, jemná; olovená t. (Al.) biela, bledá; suchá t. (Tat.) chudá; odutá t. (Min.) tučná; statočná slovenská t. (Jes-á); pestovať, farbiť si t.; pohľadiť niekoho po t-i; prešiel si rukou t. (po t-i), poutierať si t. (rukávom), zastrieť, zakryť si t. niečím; ležať, padnúť dolu t-ou, padať na t., pren. klaňať sa, koriť sa; udrieť niekoho po t-i. (cez t.); hodiť niekomu niečo do t-e; expr. napľuť niekomu do t-e vyjadriť veľké opovrhnutie; pozerať, hľadieť niekomu do t-e; zasmiať sa niekomu do t-e vysmiať ho; odvrátiť t. od niekoho, obrátiť sa t-ou k niekomu, k niečomu; slzy mu tečú (kotúľajú sa) po t-i (dolu t-ou); zvraštiť, zmraštiť t. zamračiť sa, zachmúriť sa; skriviť t., t. sa mu skrivila, stiahla bolesťou, zlosťou, v plači ap.; t. sa mu predĺžila nadobudla pretiahnutý tvar od prekvapenia, úžasu, nevôle ap.; rumenec, purpur zalial, pokryl mu t. očervenel; t. sfarbila sa, podbehla rumencom očervenela; krv mu udrela (vstúpila, búšila, vbehla) do t-e očervenel, zapýril sa; krv sa mu rozliala po t-i (Min.); Zuzke vyhnalo všetku krv do tvári. (Taj.); t. mu horí, blčí (plameňom, ohňom) veľmi sa červená, pýri sa; t. mu žiari, t. mu ožila, t. sa mu usmieva, úsmev mu sedí na t-i, ožiaril mu t., preletel mu t-ou, usmieval sa, smial sa celou t-ou, t. sa mu vyjasnila; na tvári mu žiarila radosť (Min.); s posmeškom na t-i; na ich tvárach bol smútok (Vaj.); nespokojnosť zrkadlila sa v ich tvárach (Vaj.); jeho t. zvážnela; na t-i sa mu usadila prísnosť (Tat.); pren.: Na Tichom nebolo tvári (Vaj.) veľmi schudol; hodiť, vmietnuť niekomu niečo do tváre, napr. výčitku, obvinenie otvorene povedať, pripomenúť (obyč. nepríjemnú vec); povedať niekomu rovno do tváre priamo, otvorene; pozrieť sa niečomu do tváre (napr. skutočnosti) prejaviť smelosť, odvahu
● dívať sa, hľadieť smrti do t-e byť v nebezpečenstve života; tvárou v tvár, zried. i tvár tvárou i s tvárou proti tvári oproti sebe, bezprostredne, zoči-voči; priamo, otvorene, jasne: Matka a syn stoja tvárou v tvár. (Vám.); postaviť sa chlapsky tvárou v tvár smrti (Chorv.); arch. v potu (-e) tvári/tváre veľkou námahou, ťažko, krvopotne; na tvári (na tvár) miesta na samotnom mieste, na mieste (na miesto) určenia; pred tvárou niekoho (napr. národa, pracujúcich ap.) priamo pred niekým; nemá t. zviera;
2. celkový výraz, vzhľad odrážajúci rozličné duševné stavy človeka, napr. prísnosť, vážnosť, bolesť, neľúbosť ap.: prísna, vážna, úradná t.; múdra t.; krotká, pokojná, ľahostajná t.; ustaraná, láskavá, dobromyseľná, dobrácka, mäkká t.; strhaná, ustrašená, skleslá, smutná, meravá t.; kyslá, chmúrna, mrzutá, nespokojná, nepriateľská t.; chladná t.; usmievavá, usmiata, veselá, jasná t.; sladká, lišiacka t. prezrádzajúca pretvárku; s nevinnou t-ou pretvarujúc sa; s nehybnou t-ou meravo; uškľabená, posmievačná t.; zvedavá, prekvapená t.; vďačná, hrdá, smelá t.; vidieť (vidno) mu to na t-i; čítal., vyčítať niekomu niečo z t-e, na t-i z výzoru zisťovať, poznávať, pozorovať, zistiť, vypozorovať niečo; pren. mať dvojakú t. o neúprimnosti, pretvárke; Aká to môže byť pravda, ktorá má dve tváre? (Urb.); herec má tisíc tvárí (Letz) vytvára mnoho postáv; dravčia tvár dedinských boháčov (Mráz) chamtivosť, ziskuchtivosť; ukázať, odhaliť, zakryť ap. svoju pravú (ozajstnú) t. skutočnú povahu, hodnotu, skutočný charakter
● strúhať, robiť, vystrúhať, urobiť, spraviť vážnu, kyslú, hlúpu, nevinnú, milú ap. t. tváriť sa, zatváriť sa vážne, kyslo, hlúpo ap.;
3. človek, osoba, bytosť: Vo veľkej herni toho večera hemžili sa známe tváre. (Urb.) Vo svojom živote stretla nejednu tvár. (Švant.) Za tie štyri roky mu čas vymazal z pamäti mnohé tváre. (Zúb.) Pohľadom prechodil z tváre na tvár (Tat.) pozeral po ľuďoch.
4. kniž. povaha, ráz, charakter niečoho al. niekoho: On v niekoľkých veršoch vyslovil národnú i sociálnu tvár borby slovenskej. (A. Mat.) Ale tí, čo nám ostali, tí zachovali svoju slovenskú tvár. (Škult); technická tvár rozhlasu (Karv.); lyrická tvár Liptova (Pláv.); t. života (Mih.) život; t. prítomnosti (Barč) prítomnosť, súčasnosť, dnešok;
5. kniž. vzhľad, tvar, podoba, výzor, obraz nejakej veci: Na tvári našej krajiny je omnoho menej spustlísk. (Tat.) Celý kraj prijal novú, nevídanú tvár. (Kuk.); pren. bás.: krásna tvár Zeme (Kost.) povrch; t. prírody (Fr. Kráľ) príroda;
6. kniž. niečo podobajúce sa ľudskej tvári: Nad strechou chalupy vykukovala guľatá tvár mesiaca. (Taj.) Dažde pripisovali učení hvezdári voľajakým pehutinám, čo po slnečnej tvári preletovali. (Lask.)
7. kniž. zried. (obyč. v mn. č.) líce: Pot sa mu lial z vyhriatych, zarudlých tvárí. (Jégé) Chlap bol silný, plných tvárí. (Jaš.);
tvárový príd. odb.: t-á časť predná časť hlavy niektorých zvierat;
tvárička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.;
tvárisko, -a, -risk str. i ž. zvel.