Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

tvár -e/-i ž.

1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: pravidelná, oválna, okrúhla, plná t., vráskavá, pehavá t.; červený, počerný v t-i; usmievavá, vážna t.; prejsť si rukou po t-i, pozerať niekomu do t-e, spadnúť na t., dolu t-ou; krv mu udrela do t-e očervenel; (pozerať, spytovať sa) s nevinnou t-ou s pretvárkou

2. človek, bytosť, tvor: nevidieť ani jednu známu t.; biela, bledá t. beloch; nemá t. zviera

3. kniž. podstata (význ. 1); ráz, charakter: pravá t. nepriateľa, fašizmu

4. kniž. podoba (význ. 2), obraz: zimná t. mesta, kraj si zachováva svoju typickú t.

ukázať niekomu peknú, milú t.; (vy)strúhať vážnu, kyslú t. (za)tváriť sa vážne, nepríjemne; pozrieť sa, hľadieť nebezpečenstvu ap. smelo do t-e zachovať sa hrdinsky, byť hrdinským; pracovať v pote t-e ťažko; stratiť t. stratiť úctu, dôveru, autoritu ap.; kniž.: mať → jánusovskú t.; na t-i miesta na mieste;

tvárový príd.;

tvárička -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tvár ‑e/‑i ž.; tvárový; tvárička ‑y ‑čiek ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahuletora: veselá letorahovor. nátura: chlapská náturakniž. naturel: umelecký naturelprofil: profil vedca

2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz dielapovaha: povaha chorobyspôsob: kresťanský spôsob mysleniakniž. kolorit: lyrický kolorit drámykniž. tvár: pravá tvár komunizmukniž. razenie: ironické šľahy shawovského razeniatvárnosť: tvárnosť spoločnostirámecforma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu


obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

5. p. metafora


odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté) • objaviť saukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svetyvyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavoprejaviť sa: nedostatky sa prejavilihovor. expr.: vyfarbiť savycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti) • fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvárpoodhaliť sa (trocha)


podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvarforma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvartvárnosť: tvárnosť krajinyrázcharakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakterkniž. tvár: zimná tvár dedinyfazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiatformát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

p. aj tvar

2. súhrn vlastností • výzorvzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľadkniž. vid: človek pekného viduzastar. parsúnimidžsubšt. vizáž

p. aj vzhľad

3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencovobdobaparalelaanalógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmiparalelnosťanalogickosť

4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2


porovnať uviesť do vzájomného vzťahu a zistiť zhodné al. odlišné vlastnosti niekoho al. niečoho • konfrontovaťskonfrontovať: porovnať, (s)konfrontovať dva spoločenské systémyprirovnaťpripodobniťzastaráv. primerať (porovnať na základe podobných znakov, vlastností): prirovnať dievča k ruži, porovnať dievča s ružou; jeho hlas prirovnali, pripodobnili k hlasu slávika; román možno primerať k najkrajším svetovým literárnym dielamparalelizovať (nedok.) (robiť paralelu): paralelizovať javyfraz. postaviť tvárou v tvár


ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvárkniž. obličaj: vráskavý obličajhovor. pejor. pofa (Rázus)subšt. ksicht: hlúpy ksicht

2. p. človek 1 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tvár, -e/-i, -í ž.

1. predná časť ľudskej hlavy; obličaj; predná časť hlavy u opíc: ľudská t., pekná, pravidelná t., vráskavá, rapavá, pehavá t.; t. mu zvráskavela; guľatá, okrúhla, oválna, plná, široká, tučná t.; tvár ako mesiac okrúhla; hranatá, podlhovastá, kostnatá, chudá t.; grécka, klasická t. ako majú antické sochy; počerná, čierna, biela, žltá, vosková, bledá t., červený, poblednutý v t-i; tvár (mu) zbledla, zosinela, zružovela; očervenel, zbledol, schudol v t-i; ohorená, opálená t.; vetrom, dažďom ošľahaná t.; hladká, vyholená t.; jemné, ostré črty t-e; špinavá, zakrvavená t.; detská t.; ženská t. hladká, jemná; olovená t. (Al.) biela, bledá; suchá t. (Tat.) chudá; odutá t. (Min.) tučná; statočná slovenská t. (Jes-á); pestovať, farbiť si t.; pohľadiť niekoho po t-i; prešiel si rukou t. (po t-i), poutierať si t. (rukávom), zastrieť, zakryť si t. niečím; ležať, padnúť dolu t-ou, padať na t., pren. klaňať sa, koriť sa; udrieť niekoho po t-i. (cez t.); hodiť niekomu niečo do t-e; expr. napľuť niekomu do t-e vyjadriť veľké opovrhnutie; pozerať, hľadieť niekomu do t-e; zasmiať sa niekomu do t-e vysmiať ho; odvrátiť t. od niekoho, obrátiť sa t-ou k niekomu, k niečomu; slzy mu tečú (kotúľajú sa) po t-i (dolu t-ou); zvraštiť, zmraštiť t. zamračiť sa, zachmúriť sa; skriviť t., t. sa mu skrivila, stiahla bolesťou, zlosťou, v plači ap.; t. sa mu predĺžila nadobudla pretiahnutý tvar od prekvapenia, úžasu, nevôle ap.; rumenec, purpur zalial, pokryl mu t. očervenel; t. sfarbila sa, podbehla rumencom očervenela; krv mu udrela (vstúpila, búšila, vbehla) do t-e očervenel, zapýril sa; krv sa mu rozliala po t-i (Min.); Zuzke vyhnalo všetku krv do tvári. (Taj.); t. mu horí, blčí (plameňom, ohňom) veľmi sa červená, pýri sa; t. mu žiari, t. mu ožila, t. sa mu usmieva, úsmev mu sedí na t-i, ožiaril mu t., preletel mu t-ou, usmieval sa, smial sa celou t-ou, t. sa mu vyjasnila; na tvári mu žiarila radosť (Min.); s posmeškom na t-i; na ich tvárach bol smútok (Vaj.); nespokojnosť zrkadlila sa v ich tvárach (Vaj.); jeho t. zvážnela; na t-i sa mu usadila prísnosť (Tat.); pren.: Na Tichom nebolo tvári (Vaj.) veľmi schudol; hodiť, vmietnuť niekomu niečo do tváre, napr. výčitku, obvinenie otvorene povedať, pripomenúť (obyč. nepríjemnú vec); povedať niekomu rovno do tváre priamo, otvorene; pozrieť sa niečomu do tváre (napr. skutočnosti) prejaviť smelosť, odvahu

dívať sa, hľadieť smrti do t-e byť v nebezpečenstve života; tvárou v tvár, zried. i tvár tvárou i s tvárou proti tvári oproti sebe, bezprostredne, zoči-voči; priamo, otvorene, jasne: Matka a syn stoja tvárou v tvár. (Vám.); postaviť sa chlapsky tvárou v tvár smrti (Chorv.); arch. v potu (-e) tvári/tváre veľkou námahou, ťažko, krvopotne; na tvári (na tvár) miesta na samotnom mieste, na mieste (na miesto) určenia; pred tvárou niekoho (napr. národa, pracujúcich ap.) priamo pred niekým; nemá t. zviera;

2. celkový výraz, vzhľad odrážajúci rozličné duševné stavy človeka, napr. prísnosť, vážnosť, bolesť, neľúbosť ap.: prísna, vážna, úradná t.; múdra t.; krotká, pokojná, ľahostajná t.; ustaraná, láskavá, dobromyseľná, dobrácka, mäkká t.; strhaná, ustrašená, skleslá, smutná, meravá t.; kyslá, chmúrna, mrzutá, nespokojná, nepriateľská t.; chladná t.; usmievavá, usmiata, veselá, jasná t.; sladká, lišiacka t. prezrádzajúca pretvárku; s nevinnou t-ou pretvarujúc sa; s nehybnou t-ou meravo; uškľabená, posmievačná t.; zvedavá, prekvapená t.; vďačná, hrdá, smelá t.; vidieť (vidno) mu to na t-i; čítal., vyčítať niekomu niečo z t-e, na t-i z výzoru zisťovať, poznávať, pozorovať, zistiť, vypozorovať niečo; pren. mať dvojakú t. o neúprimnosti, pretvárke; Aká to môže byť pravda, ktorá má dve tváre? (Urb.); herec má tisíc tvárí (Letz) vytvára mnoho postáv; dravčia tvár dedinských boháčov (Mráz) chamtivosť, ziskuchtivosť; ukázať, odhaliť, zakryť ap. svoju pravú (ozajstnú) t. skutočnú povahu, hodnotu, skutočný charakter

strúhať, robiť, vystrúhať, urobiť, spraviť vážnu, kyslú, hlúpu, nevinnú, milú ap. t. tváriť sa, zatváriť sa vážne, kyslo, hlúpo ap.;

3. človek, osoba, bytosť: Vo veľkej herni toho večera hemžili sa známe tváre. (Urb.) Vo svojom živote stretla nejednu tvár. (Švant.) Za tie štyri roky mu čas vymazal z pamäti mnohé tváre. (Zúb.) Pohľadom prechodil z tváre na tvár (Tat.) pozeral po ľuďoch.

4. kniž. povaha, ráz, charakter niečoho al. niekoho: On v niekoľkých veršoch vyslovil národnú i sociálnu tvár borby slovenskej. (A. Mat.) Ale tí, čo nám ostali, tí zachovali svoju slovenskú tvár. (Škult); technická tvár rozhlasu (Karv.); lyrická tvár Liptova (Pláv.); t. života (Mih.) život; t. prítomnosti (Barč) prítomnosť, súčasnosť, dnešok;

5. kniž. vzhľad, tvar, podoba, výzor, obraz nejakej veci: Na tvári našej krajiny je omnoho menej spustlísk. (Tat.) Celý kraj prijal novú, nevídanú tvár. (Kuk.); pren. bás.: krásna tvár Zeme (Kost.) povrch; t. prírody (Fr. Kráľ) príroda;

6. kniž. niečo podobajúce sa ľudskej tvári: Nad strechou chalupy vykukovala guľatá tvár mesiaca. (Taj.) Dažde pripisovali učení hvezdári voľajakým pehutinám, čo po slnečnej tvári preletovali. (Lask.)

7. kniž. zried. (obyč. v mn. č.) líce: Pot sa mu lial z vyhriatych, zarudlých tvárí. (Jégé) Chlap bol silný, plných tvárí. (Jaš.);

tvárový príd. odb.: t-á časť predná časť hlavy niektorých zvierat;

tvárička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.;

tvárisko, -a, -risk str. i ž. zvel.

Morfologický analyzátor

tváriť nedokonavé sloveso
(ja) tvárim VKesa+; (ty) tváriš VKesb+; (on, ona, ono) tvári VKesc+; (my) tvárime VKepa+; (vy) tvárite VKepb+; (oni, ony) tvária VKepc+;

(ja som, ty si, on) tváril VLesam+; (ona) tvárila VLesaf+; (ono) tvárilo VLesan+; (oni, ony) tvárili VLepah+;
(ty) tvár! VMesb+; (my) tvárme! VMepa+; (vy) tvárte! VMepb+;
(nejako) tváriac VHe+;

tvár podstatné meno, ženský rod

(jedna) tvár; (bez) tvári, tváre; (k) tvári; (vidím) tvár; (o) tvári; (s) tvárou;

(tri) tváre; (bez) tvárí; (k) tváram; (vidím) tváre; (o) tvárach; (s) tvárami;

Twár_1 Twár Twár_2 Twár
tvár
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) tvár ženinu tvár. Bola to dievčenská tvár . Zdvihol pohľad. Hara Kei sa
G (bez) tváre naspamäť,“ bránila sa, avšak do tváre mi nepozrela. „Priateľky si
G (bez) tvári chlieb dorábame v pote svojej tvári (to je pravda), ale bez požehnania
D (k) tvári aby sa jej had priblížil k tvári , a preto sa rozhodli, že by jed
A (vidím) tvár a zadýchaný prikladal dlane a tvár ku sklu a nazeral dovnútra. Potom
L (o) tvári hviezdu. Prechádzam si rukou po tvári . Je vlhká. Oblizujem si dlaň.
I (s) tvárou mŕtvolne biela Lucy so skrivenou tvárou . Nemala na krku veniec, na holom
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) tváre moc. Ale kam zaliezol? Aj ženské tváre pozvoľna začínali vydávať
G (bez) tvárí — ostatným spánok padol do tvárí , on stojí — božský, hoci beztvarý;
D (k) tváram lapajúc dych. Zdvihol zrak k tváram mužov stojacich pri posteli.
A (vidím) tváre s pôžitkom pozorovať skľúčené tváre poslucháčov. Poznám niekoľko
L (o) tvárach Guli. „Náročný,“ odpovie Felix. Na tvárach ostatných sa objaví úškrn. „Aj
I (s) tvárami Všetky tri deti sa ocitli na zemi s tvárami zaborenými do piesku cestičky,

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor