tuto zám. ukaz. príslov.
1. dôrazne ukazuje na miesto v blízkosti, op. tamto: t. to bolo, t. si sadni!
2. hovor. poukazuje na blízku osobu: t. sused možno bude niečo vedieť
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tento • táto • toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu • tento tu • táto tu • toto to • ten tu • tá tu • to tu • tuto ten • tuto tá • tuto to • tento tuto • táto tuto • toto tuto • hovor.: tu ten • tu tá • tu to • tuto tento • tuto táto • tuto toto • expr.: tenhľa • táhľa • tohľa • tentohľa • tátohľa • totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť • nár. toten • totá
2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • on • ona • ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol
3. p. tamten
ťuťo p. ťarbák
tuto p. tu 1
tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby • tuto (op. tamto) • tuhľa • tutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestu • hovor.: tuná • toť: tuná, toť mi to podpíš • nár. tutoká (Ondrejov) • tunáka
2. p. sem
tuten, tutá, tuto2 zám. ukaz. zastar. tento, táto, toto: tutá naša božská pieseň (Hurb.)
ťuťo, -a, mn. č. -ovia m. pejor. zried. ťuťmácky človek, tuťmák: Ten ťuťo Podhradský je poslancom? (Barč);
ťuťko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.: Fiľo je dobrácky „tuťko“. (Jes-á)
tuto1 zám. prísl.
1. vyjadruje určité blízke miesto, na tomto mieste, tu, tuhľa: tuto, za týmito dvoma oblokmi (Hruš.); tuto, na tomto mieste (Vaj.); Zídeme sa tuto v Tichej doline. (Bedn.) Tuto si opri hlavu, ak by sa ti driemalo. (Hor.) Tuto, figu. Nebudú už ľudia cickať otravu. (Fig.)
2. odkazuje na miesto v blízkosti sa nachádzajúce, neďaleko, blízko: Mesto je len tuto za Kozím vrchom. (Švant.) Ale tuto, ľa, hneď konča môjho humna. (Tat.)
3. hovor. vo funkcii ukaz. zám. pri ukazovaní na osobu, na vec, toť: Keď vy nemáte tuto pre Zuzku ani poriadneho slova. (Taj.) Tuto Pišta vraví, že ide zaklať sviňu. (Min.); často zosilňuje a skonkrétňuje význam ukaz. zám.: Rozumieš ty tomuto tuto? (Heč.) Nič, ale vám odveziem tuto týchto škubentov. (Kuk.)
tuto2 p. tuten