turnaj -a m.
1. stredoveká rytierska bojová hra
2. druh šport. súťaže: kvalifikačný t., hokejový t.;
turnajový príd.
turnaj -ja pl. N -je m.
turnaj -a m. ‹n < f›
1. hist. stredoveká bojová rytierska hra na koňoch, súboj al. zápas obyčajne dvoch protivníkov
2. šport. krátkodobá, súvislo prebiehajúca súťaž viacerých hráčov al. družstiev: futbalový, šachový t.; t. v basketbale;
turnajový príd.: t. zápas, hráč
súťaž úsilie o uplatnenie, o úspech pred druhými v istej činnosti • súťaženie: neobstáť v súťaži, zapojiť sa do súťaženia • súbeh (súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku, odmenu a pod.) • konkurz: zúčastniť sa na súťaži projektu stanice; vypísať konkurz na obsadenie miesta riaditeľa • konkurencia: pretekár zvíťazil v silnej konkurencii • liga (dlhodobá športová súťaž najlepších celkov): futbalová, hokejová liga • divízia (nižšia športová súťaž v minulosti): hrať v divízii • olympiáda: šachová, matematická olympiáda • turnaj (druh športovej súťaže): basketbalový turnaj • preteky (súťaž o prvenstvo najmä v športe): ľahkoatletické preteky • boj (úsilie o víťazstvo v športe): medzi súpermi sa rozpútal tuhý boj • pohár (súťaž o symbolickú cenu udeľovanú ako trofej za víťazstvo): pohár európskych majstrov vo futbale
turnaj p. súťaž
turnaj, -a m.
1. stredoveká rytierska hra, rytiersky zápas, zápolenie v bojovej obratnosti a sile: rytierske t-e; pestré turnaje stredovekých trubadúrov (Vlč.);
2. šport. preteky, súťaž jednotlivcov al. družstiev (obyč. o nejakú cennú trofej, o nejaký pohár): futbalový, hokejový, šachový atď. t., medzinárodný t., olympijský t., kvalifikačný t.;
turnajový príd.: šport. t. zápas, t-é stretnutie, t-á partia (šachu)
turnaj [-naj, -nej] lat/fr rytiersky zápas, rytierske hry: Mentor wznessenjm swjm wekem od turnege se wimluwal; potom turneg na koňjch nasledowal (PT 1796); tumultus certantium: turnag (DSL 18. st); -ský príd: (miesto) na spusob placu turnagskeho sporadane bilo; zwlasstňj take turnegske hry wikonawati budu (PT 1796)