tupý príd.
1. kt. má slabé, nedostačujúce ostrie, zbavený ostrosti, op. ostrý: t. nôž, t-á sekera, žiletka
2. kt. má zaoblený tvar, op. ostrý: t-á hrana, t. nos; geom. t. uhol väčší ako pravý a menší ako priamy
3. (o zvuku) nejasne znejúci, dutý, temný: t-é zvuky, t-é údery
4. (o teles. a duš. prejavoch) nevýrazný, neurčitý: t-á bolesť, t. pocit
5. (o duš. schopnostiach) obmedzený, nechápavý: t. žiak, t-á hlava, t. rozum;
tupo prísl.: t. znieť; t. bolieť; t. hľadieť;
tuposť -i ž.
tupo, 2. st. tupšie prísl.
1. s tupou hranou, s poškodeným ostrím (op. ostro);
2. so zaoblenou, plochou hranou: t. zahrotený, t. zakončený;
3. (o zvuku) nejasne, duto, temne: hlas znie t.; t. zadunelo; Hodiny tupo šťukali. (Taj.)
4. (o pohľade) nevýrazne, bezvýznamne, prázdno, neživo, bez záujmu: t. hľadieť, dívať sa, pozerať (pred seba, na niekoho, na niečo);
5. necitne, ľahostajne, nevšímavo, letargicky: Zvesti o umierani prijímali tupo a bez reptania. (Ondr.) Valéria chvíľu tupo stála pri stole. (Zel.)
6. (o citoch) nevýrazne, nezreteľne, neurčite: Cítila som to len tupo. (Šolt.)
7. otupno, clivo: Vidieť, ako mu je tupo na duši. (Ráz.)
8. pejor. hlúpo, sprosto, obmedzene: Bezočivo a tupo zároveň presviedčali nás, že nie sme národ. (A. Mat.)