tulipán -a/-u m. cibuľovitá rastlina s kvetom podobným kalichu pestovaná ako jarný záhradný kvet, bot. Tulipa;
tulipánový príd.
tulipán -na/-nu pl. N -ny m.
tulipán -a/-u m. ‹t < tur < perz› bot. cibuľnatá bylina rodu Tulipa s podlhovastými listami a s veľkým pestrofarebným kvetom na dlhom stvole: t. lesný
tulipán, -a/-u m. ľaliovitá záhradná kvetina pestovaná na ozdobu pre svoje pekné rôznofarebné kvety: žlté, červené, pestré t-y; Jánošík, kapitán, bol si jak tulipán (Botto) pekný, švárny, urastený; bot. t. záhradný (Tulipa gemeriana); t. lesný (T. silvestris);
pren. expr. (živ.) hlúpy človek, hlupák: On je pekný tulipán! (J. Chal.);
tulipánový príd.: t-é semená;
tulipánik, -a i tulipánok, -nka m. zdrob. expr.
tulipán m lat 1. bot okrasná záhradná rastlina z rodu t. Tulipa: tulipán gest ozdoba kwjtkůw, ale bez wůne (OP 1685); tulipa: tulipán, turecké lilium (KS 1763); heg, mlady pan, kde sy podel tulipan, cso som ti ga dala (KC 1791) F. z jednej strany karbunkulus, z druhej majerán, na prostredku múj najmilší jako tulipán (PV 1770-90) švárny, urastený 2. (ozdobný) predmet majúci tvar tulipánu: na ktereg laistnie gest železny piekny tulypan (DUBNICA n. V. 1723); -ový príd gestli tulipanowe a klinčowe semeno pred sgatim wo wine čerstwom namočiš, wsseligakey barwi se ty ukažu (PR 18. st); quod ad tulipanum pertinet: tulipánowý (PR 18. st); -ek dem: tulipanus flos et planta: tulipán, tulipánek (PD 18. st)