tulák -a mn. -ci m.
1. osoba bez domova, vandrák, vandrovník
2. expr. kto má sklon túlať sa, kto sa nerád zdržiava doma: kade chodíš, ty t.!
tuláčka -y -čok ž.;
tulácky príd.: t. život; t-a krv;
tuláctvo -a s.
tulácky, tuláctvo p. tulák
tulák, -a, mn. č. -ci
1. obyč. pejor. osoba bez stáleho domova, často i bez stáleho zamestnania (obyč. majúca nevzhľadný, nepekný zovňajšok), túlajúci sa, túlavý človek, vandrovník: Prišlo jej na um, že je ako nejaký žobravý tulák. (Jégé) Teraz už tri roky preč, ani nikto o ňom nechyruje, kde je, čo je ... tulák! (Taj.)
2. expr. kto sa rád túla, poneviera, neskoro chodí, vracia sa domov obyč. v noci: No len hybaj sem, ty tulák, — vítali syna. (Ráz.-Mart.);
tuláčka, -y, -čok ž.;
tulácky príd.
1. (o osobách) obľubujúci túlanie, túlajúci sa, potulujúci sa, túlavý: t. hajdúch (Ráz.);
2. typický, charakteristický pre tuláka, túlavý, potulný: t. život, t-e zážitky; t-e cesty (Ráz.); t-a povaha; t-a krv (Fig., Gráf) o človeku s tuláckou povahou;
tuláctvo, -a str. tulácky, vandrovný život, sklon k túlaniu sa;
tuláčik, -čika/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;
tuláčisko, -a str. i. m. zvel.
(jedno) tuláctvo; (bez) tuláctva; (k) tuláctvu; (vidím) tuláctvo; (hej) tuláctvo!; (o) tuláctve; (s) tuláctvom;
(štyri) tuláctva; (bez) tuláctiev; (k) tuláctvam; (vidím) tuláctva; (hej) tuláctva!; (o) tuláctvach; (s) tuláctvami;