Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tuberkulóza -y ž. nákazlivá choroba zasahujúca najmä pľúca, suchoty: pľúcna, kostná t.;

tuberkulózny príd.: t. bacil

tuberkulóza -y ž. ‹l›

1. lek., veter. chronické zdĺhavé infekčné ochorenie postihujúce všetky tkanivá a orgány zvierat aj ľudí, vyvolané mikroorganizmom Mycobacterium tuberculosis (Kochov bacil), zn. tbc

2. pľúcna tuberkulóza, suchoty;

tuberkulózny príd.: t-e bacily; t-e tkanivo; t. dobytok;

tuberkulózne prísl.

tuberkulóza, -y ž. nákazlivá choroba zapríčinená bacilmi (u človeka Kochovým bacilom); postihuje všetky orgány tela, najčastejšie pľúca; suchoty: t. pľúc, kostná, kožná t.; lek. otvorená t. aktívna, pozitívna;

(jedna) tuberkulóza; (bez) tuberkulózy; (k) tuberkulóze; (vidím) tuberkulózu; (hej) tuberkulóza!; (o) tuberkulóze; (s) tuberkulózou;

(štyri) tuberkulózy; (bez) tuberkulóz; (k) tuberkulózam; (vidím) tuberkulózy; (hej) tuberkulózy!; (o) tuberkulózach; (s) tuberkulózami;