Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

tušiť nedok. mať tušenie; pociťovať: t. nebezpečenstvo; t-l, že čosi nie je v poriadku; net-l, čo ho čaká;

opak. tušievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tušiť ‑í ‑ia nedok.

cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou • dohadovať sadomýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí domaodhadovať: odhadovali mu 50 rokovtušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvýtipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov

2. p. veštiť 1


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiťcítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladaťčakaťočakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tušiť, -í, -ia nedok.

1. (čo, zried. i o čom; so spoj. že al. so vzťaž. vetou) mať nejasný, neurčitý pocit, predstavu, zdanie, že niečo je al. sa stane, mať predtuchu, cítiť, predvídať: tuším dačo nepríjemného (Kal.); Bo tušil nebezpečenstvo hádam aj života. (Kal.) Oni [deti] ešte ani netušia o láske. (Jes.) A ja som tušila, že sa tam čosi stane. (Urb.); netušiac nič tak strašného (Taj.); Ani netuší, ako jej je syn povďačný. (Kuk.) Iba mať tuší, prečo plače dieťa. (Kuk.) Žena netuší, aké starosti doľahli naň. (Kuk.) Tu ešte nelušia, kto som. (Kuk.) Ani by ste netušili, čo vie. (Gab.) Tušil, kde komisár mieri. (Tat.) Tušia, tu to pôjde do ostra. (Ráz.)

2. (koho, čo i so spoj. že) predpokladať, čakať, očakávať; domnievať sa o niečom: Obzerajúc sa k dverám, za ktorými tušil svoju Evu. (Podj.) Pošiel rýchlym krokom smerom k stromu, za ktorým tušil Svätopluka. (Jégé) Dalo sa tušiť, že za lesom je lúka. (Chrob.) Ľudia ťa [more] vždy len tušili a obdivovali v predstavách. (Pláv.) Vedec, ktorý tuší, musí mlčať. (Karv.);

opak. tušievať, -a, -ajú;

dok. vytušiť

Morfologický analyzátor

tušiť nedokonavé sloveso
(ja) tuším VKesa+; (ty) tušíš VKesb+; (on, ona, ono) tuší VKesc+; (my) tušíme VKepa+; (vy) tušíte VKepb+; (oni, ony) tušia VKepc+;

(ja som, ty si, on) tušil VLesam+; (ona) tušila VLesaf+; (ono) tušilo VLesan+; (oni, ony) tušili VLepah+;
(ty) tuš! VMesb+; (my) tušme! VMepa+; (vy) tušte! VMepb+;
(nejako) tušiac VHe+;
tušiť tušiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor