trvalý príd.
1. neukončený a neprerušený v čase, neprestajný, ustavičný, stály: t. mier; t-é priateľstvo; t. pobyt, t-é bydlisko; t-á pamiatka; t. ráz; t-á telesná chyba; t-á invalidita; práv.: t. trestný čin, t-á výslužba; psych. t-é city;
2. nepodliehajúci zmenám, nemenný, pevný, definitívny: t-é podmienky; t-é vlastnosti; t-é vedomosti; t. základ; t-á stabilizácia; t. postoj; t-á forma; t-á zmena; t-é služobné miesto; t-á ondulácia, hovor. spodst. trvalá, -ej ž.; tech. t-á tvrdosť (kovu); t. magnet; zool. t-é zuby, t-é rohy; odb. t-á výdatnosť prameňa (studne);
3. dlhší čas bez prestávky trvajúci al. pravidelne sa opakujúci: t-é dažde; t-á choroba; t-á kontrola; t-á konjunktúra (Heč.);
4. pôdohosp. pretrvávajúci viac rokov, viacročný: t-é pasienky, t-é lúky; jes. t-é dreviny;
trvalo i trvale prísl.;
trvalosť, -ti ž. trvanie, stálosť, trvácnosť