truhla, -y, -hiel/-hál ž.
1. starobylý kus nábytku v podobe veľkej podlhovastej (obyč. drevenej) debny s vrchnákom, používanej na šatstvo, bielizeň, peniaze al. múku, obilie ap.: vyrezávaná, maľovaná t.; drevená, železná t., plná t. (šatstva, bielizne); vyberal z truhly svoju ľanovú košeľu (Ondr.); peniaze poskrývané v truhlách (Heč.);
2. z dosák zbitá schránka pre mŕtvolu, rakva: umrlčia t.;
3. nár. časť niektorých poľnohospodárskych strojov, do ktorej sa nakladá materiál (napr. zrno. slama ap.); truhlica: [Malenec] dosypal truhlu (na sejacom stroji) jačmeňom. (Jil.);
truhlový príd. k 1, 2: t. priečinok (Kuk.);
truhlička, -y, -lok ž. zdrob. expr.;
truhlisko, -a, -lísk str. i ž. zvel.