trubica -e -bíc ž. teleso rúrkovitého tvaru, rúrka: sklená t.; pretlaková t.; neónová t.; anat. sluchová t.;
trubicový príd.;
trubička -y -čiek ž. zdrob.
trubica -ce -bíc ž.
rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrka • trubica: sklená trubica, anat. sluchová trubica • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • trúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papiera • odb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľadu • odb.: vlásočnica • kapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)
trubica p. rúrka
Eustachova trubica anat. spojenie ušnej bubienkovej dutiny s hltanom
trubica, -e, -bíc ž. teleso majúce tvar dlhého dutého valca s malým priemerom, rúrka: úzka t.; mosadzná t., sklená t., železná t.; chladiaca t. (Al.); el. tech. výbojové t-e plnené neónom a slúžiace na osvetlenie; tech. hydraulická t., vysokotlaková t., prúdová, vírová t.; fyz. Venturyho t. na meranie rýchlosti prúdenia vzduchu;
lek., anat. dutý pretiahnutý orgán: sluchová, dýchacia, zažívacia t.; Eustachova t. spojuje nosohltan so stredným uchom;
trubicový príd.: t-é vedenie, t. papier, t-á libela; iek. t-é dýchanie;
trubička, -y, -čiek ž. zdrob.;
trubičkový príd.