trpieť -í -ia nedok.
1. znášať teles. al. duš. utrpenie: t. bolesť, krivdu, nevinne t.; t. hladom mať nedostatok (potravín)
2. (o veciach) byť poškodzovaný, namáhaný: rastliny t-ia suchom, stroj t-í preťažením
3. byť postihnutý, byť chorý, chorieť, chorľavieť: t. na priedušky, na žalúdok; t. nespavosťou;
pren. t. komplexom menejcennosti mať pocit menejcennosti
4. zhovievavo znášať, dovoľovať: t. niekoho v dome, (ne)t. lajdáctvo
5. potrpieť si: t. na poriadok, na čistotu; hovor. t. na niekoho mať v obľube niekoho;
opak. trpievať -a
chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieť • zried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rok • byť chorý (stále): je chorý na priedušky • byť postihnutý • trpieť: je postihnutý, trpí na žalúdok • zried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviem • polihovať • polihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jari • expr. zried. dengľavieť • expr.: postenávať • postonávať • postenkávať • postonkávať
p. aj chradnúť
mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa • trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou • súžiť sa • sužovať sa • moriť sa: súžil sa vo väzení • týrať sa • trýzniť sa • zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech • expr.: katovať sa • zhrýzať sa • užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami • hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
tolerovať byť tolerantný, zhovievavý, trpezlivý voči niekomu, niečomu • trpieť: tolerovali nám všetky omyly; v dome ho trpeli, lebo bol z rodiny • prepačovať • hovor. pardonovať (odpúšťať nevhodné konanie): nečestnosť nemožno prepačovať, pardonovať • znášať: nebudem znášať vaše lajdáctvo • pripúšťať • dovoľovať (dávať súhlas na nejaké, obyč. nevhodné konanie): nepripúšťať odpor; dovoľovali mu jeho neskoré príchody
trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)
2. p. namáhať sa
trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukami • trápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápila • chorľavieť • chorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúca • kniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádal • pykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby
2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • mať • byť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy
3. p. obľubovať 4. p. tolerovať
živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu
trpieť, -i, -ia, trpiaci nedok.
1. (čo, bezpredm., zried. i čím) pociťovať, prežívať, znášať fyzické al. duševné utrpenie, bolesť, trápenie al. niečo nepríjemné (napr. hlad, zimu, núdzu, námahu ap.): t. príkorie, núdzu, nedostatok, biedu, bolesť, krivdu, muky, bôľ ap. (bez reptania); nevinne trpiaci človek; fyzicky veľmi t.; Veď odhodlal sa trpieť aj za Radimov pokoj. (Hor.); plemeno trpiace pod krutosťou tureckého panstva (Al.); t. výčitkami svedomia;
2. (čím, na čo) byť chorý, byť postihnutý nejakou chorobou, neduhom, chorľavieť: t. nespavosťou, epilepsiou; t. nejakým neduhom; t. na záduch, na žalúdok, na zuby; trpím na mechúr (Fel);
pren. mať nejakú nepriaznivú, zlú, škodlivú vlastnosť: t. velikášstvom, t. komplexom menejcennosti; Slováci nikdy netrpeli na čistotu pojmov (A. Mat.) nedali si záležať. Trpíte všetci romantizmom (Stod.) ste pod vplyvom romantizmu. Na ničotnosť trpeli obidvaja. (Tat.)
3. (čím i bezpredm.) byť poškodzovaný niečím, znášať ujmu, nedostatok: rastliny trpia suchom, t. nedostatkom vody; Čo ma po nich, nech si stavajú. Ale pece trpia. (Hor.)
4. expr. (čo, koho) byť zhovievavý, trpezlivý voči niekomu al. niečomu, dovoľovať, znášať: t. niekoho v dome; t. lajdáctvo; Ja som tu len takým z milosti trpeným niktošom. (Al.) Okresný úrad všetko trpí, na všetko prikyvuje. (Smrč.);
opak. trpievať, -a, -ajú;
dok. k 1 pretrpieť, vytrpieť, k 4 strpieť