Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

trpieť -í -ia nedok.

1. znášať teles. al. duš. utrpenie: t. bolesť, krivdu, nevinne t.; t. hladom mať nedostatok (potravín)

2. (o veciach) byť poškodzovaný, namáhaný: rastliny t-ia suchom, stroj t-í preťažením

3. byť postihnutý, byť chorý, chorieť, chorľavieť: t. na priedušky, na žalúdok; t. nespavosťou;

pren. t. komplexom menejcennosti mať pocit menejcennosti

4. zhovievavo znášať, dovoľovať: t. niekoho v dome, (ne)t. lajdáctvo

5. potrpieť si: t. na poriadok, na čistotu; hovor. t. na niekoho mať v obľube niekoho;

opak. trpievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trpieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieťzried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rokbyť chorý (stále): je chorý na prieduškybyť postihnutýtrpieť: je postihnutý, trpí na žalúdokzried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviempolihovaťpolihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jariexpr. zried. dengľavieťexpr.: postenávaťpostonávaťpostenkávaťpostonkávať

p. aj chradnúť


mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľubemať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosťmať záľubumať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbehovor.: ľúbiťmilovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, morepren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlohovor. holdovaťkniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniutrpieťpotrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


tolerovať byť tolerantný, zhovievavý, trpezlivý voči niekomu, niečomu • trpieť: tolerovali nám všetky omyly; v dome ho trpeli, lebo bol z rodinyprepačovaťhovor. pardonovať (odpúšťať nevhodné konanie): nečestnosť nemožno prepačovať, pardonovaťznášať: nebudem znášať vaše lajdáctvopripúšťaťdovoľovať (dávať súhlas na nejaké, obyč. nevhodné konanie): nepripúšťať odpor; dovoľovali mu jeho neskoré príchody


trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sasužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sahrýzť sazjedať saužierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať samrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sakrenkovať saturbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sazžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť samučiť satýrať sakatovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sanivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa


trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukamitrápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápilachorľavieťchorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúcakniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádalpykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby

2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • maťbyť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy

3. p. obľubovať 4. p. tolerovať


živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trpieť, -i, -ia, trpiaci nedok.

1. (čo, bezpredm., zried. i čím) pociťovať, prežívať, znášať fyzické al. duševné utrpenie, bolesť, trápenie al. niečo nepríjemné (napr. hlad, zimu, núdzu, námahu ap.): t. príkorie, núdzu, nedostatok, biedu, bolesť, krivdu, muky, bôľ ap. (bez reptania); nevinne trpiaci človek; fyzicky veľmi t.; Veď odhodlal sa trpieť aj za Radimov pokoj. (Hor.); plemeno trpiace pod krutosťou tureckého panstva (Al.); t. výčitkami svedomia;

2. (čím, na čo) byť chorý, byť postihnutý nejakou chorobou, neduhom, chorľavieť: t. nespavosťou, epilepsiou; t. nejakým neduhom; t. na záduch, na žalúdok, na zuby; trpím na mechúr (Fel);

pren. mať nejakú nepriaznivú, zlú, škodlivú vlastnosť: t. velikášstvom, t. komplexom menejcennosti; Slováci nikdy netrpeli na čistotu pojmov (A. Mat.) nedali si záležať. Trpíte všetci romantizmom (Stod.) ste pod vplyvom romantizmu. Na ničotnosť trpeli obidvaja. (Tat.)

3. (čím i bezpredm.) byť poškodzovaný niečím, znášať ujmu, nedostatok: rastliny trpia suchom, t. nedostatkom vody; Čo ma po nich, nech si stavajú. Ale pece trpia. (Hor.)

4. expr. (čo, koho) byť zhovievavý, trpezlivý voči niekomu al. niečomu, dovoľovať, znášať: t. niekoho v dome; t. lajdáctvo; Ja som tu len takým z milosti trpeným niktošom. (Al.) Okresný úrad všetko trpí, na všetko prikyvuje. (Smrč.);

opak. trpievať, -a, -ajú;

dok. k 1 pretrpieť, vytrpieť, k 4 strpieť

Morfologický analyzátor

trpieť nedokonavé sloveso
(ja) trpím VKesa+; (ty) trpíš VKesb+; (on, ona, ono) trpí VKesc+; (my) trpíme VKepa+; (vy) trpíte VKepb+; (oni, ony) trpia VKepc+;

(ja som, ty si, on) trpel VLesam+; (ona) trpela VLesaf+; (ono) trpelo VLesan+; (oni, ony) trpeli VLepah+;
(ty) trp! VMesb+; (my) trpme! VMepa+; (vy) trpte! VMepb+;
(nejako) trpiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor