trpieť, -i, -ia, trpiaci nedok.
1. (čo, bezpredm., zried. i čím) pociťovať, prežívať, znášať fyzické al. duševné utrpenie, bolesť, trápenie al. niečo nepríjemné (napr. hlad, zimu, núdzu, námahu ap.): t. príkorie, núdzu, nedostatok, biedu, bolesť, krivdu, muky, bôľ ap. (bez reptania); nevinne trpiaci človek; fyzicky veľmi t.; Veď odhodlal sa trpieť aj za Radimov pokoj. (Hor.); plemeno trpiace pod krutosťou tureckého panstva (Al.); t. výčitkami svedomia;
2. (čím, na čo) byť chorý, byť postihnutý nejakou chorobou, neduhom, chorľavieť: t. nespavosťou, epilepsiou; t. nejakým neduhom; t. na záduch, na žalúdok, na zuby; trpím na mechúr (Fel);
pren. mať nejakú nepriaznivú, zlú, škodlivú vlastnosť: t. velikášstvom, t. komplexom menejcennosti; Slováci nikdy netrpeli na čistotu pojmov (A. Mat.) nedali si záležať. Trpíte všetci romantizmom (Stod.) ste pod vplyvom romantizmu. Na ničotnosť trpeli obidvaja. (Tat.)
3. (čím i bezpredm.) byť poškodzovaný niečím, znášať ujmu, nedostatok: rastliny trpia suchom, t. nedostatkom vody; Čo ma po nich, nech si stavajú. Ale pece trpia. (Hor.)
4. expr. (čo, koho) byť zhovievavý, trpezlivý voči niekomu al. niečomu, dovoľovať, znášať: t. niekoho v dome; t. lajdáctvo; Ja som tu len takým z milosti trpeným niktošom. (Al.) Okresný úrad všetko trpí, na všetko prikyvuje. (Smrč.);
opak. trpievať, -a, -ajú;
dok. k 1 pretrpieť, vytrpieť, k 4 strpieť