trpieť -í -ia nedok.
1. znášať teles. al. duš. utrpenie: t. bolesť, krivdu, nevinne t.; t. hladom mať nedostatok (potravín)
2. (o veciach) byť poškodzovaný, namáhaný: rastliny t-ia suchom, stroj t-í preťažením
3. byť postihnutý, byť chorý, chorieť, chorľavieť: t. na priedušky, na žalúdok; t. nespavosťou;
pren. t. komplexom menejcennosti mať pocit menejcennosti
4. zhovievavo znášať, dovoľovať: t. niekoho v dome, (ne)t. lajdáctvo
5. potrpieť si: t. na poriadok, na čistotu; hovor. t. na niekoho mať v obľube niekoho;
opak. trpievať -a
trpieť trpí trpia (ne)trp! trpel trpiac trpiaci trpenie nedok.
chorľavieť mať často narušený zdravotný stav • chorieť • zried. pochorievať: chorľavel, chorel, pochorieval celý rok • byť chorý (stále): je chorý na priedušky • byť postihnutý • trpieť: je postihnutý, trpí na žalúdok • zried. boľavieť (Rázus): mrzutiem a boľaviem • polihovať • polihúvať (chvíľami ležať pri chorobe): polihuje od jari • expr. zried. dengľavieť • expr.: postenávať • postonávať • postenkávať • postonkávať
p. aj chradnúť
mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa • trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou • súžiť sa • sužovať sa • moriť sa: súžil sa vo väzení • týrať sa • trýzniť sa • zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech • expr.: katovať sa • zhrýzať sa • užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami • hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
tolerovať byť tolerantný, zhovievavý, trpezlivý voči niekomu, niečomu • trpieť: tolerovali nám všetky omyly; v dome ho trpeli, lebo bol z rodiny • prepačovať • hovor. pardonovať (odpúšťať nevhodné konanie): nečestnosť nemožno prepačovať, pardonovať • znášať: nebudem znášať vaše lajdáctvo • pripúšťať • dovoľovať (dávať súhlas na nejaké, obyč. nevhodné konanie): nepripúšťať odpor; dovoľovali mu jeho neskoré príchody
trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)
2. p. namáhať sa
trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukami • trápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápila • chorľavieť • chorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúca • kniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádal • pykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby
2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • mať • byť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy
3. p. obľubovať 4. p. tolerovať
živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu
trpieť, -i, -ia, trpiaci nedok.
1. (čo, bezpredm., zried. i čím) pociťovať, prežívať, znášať fyzické al. duševné utrpenie, bolesť, trápenie al. niečo nepríjemné (napr. hlad, zimu, núdzu, námahu ap.): t. príkorie, núdzu, nedostatok, biedu, bolesť, krivdu, muky, bôľ ap. (bez reptania); nevinne trpiaci človek; fyzicky veľmi t.; Veď odhodlal sa trpieť aj za Radimov pokoj. (Hor.); plemeno trpiace pod krutosťou tureckého panstva (Al.); t. výčitkami svedomia;
2. (čím, na čo) byť chorý, byť postihnutý nejakou chorobou, neduhom, chorľavieť: t. nespavosťou, epilepsiou; t. nejakým neduhom; t. na záduch, na žalúdok, na zuby; trpím na mechúr (Fel);
pren. mať nejakú nepriaznivú, zlú, škodlivú vlastnosť: t. velikášstvom, t. komplexom menejcennosti; Slováci nikdy netrpeli na čistotu pojmov (A. Mat.) nedali si záležať. Trpíte všetci romantizmom (Stod.) ste pod vplyvom romantizmu. Na ničotnosť trpeli obidvaja. (Tat.)
3. (čím i bezpredm.) byť poškodzovaný niečím, znášať ujmu, nedostatok: rastliny trpia suchom, t. nedostatkom vody; Čo ma po nich, nech si stavajú. Ale pece trpia. (Hor.)
4. expr. (čo, koho) byť zhovievavý, trpezlivý voči niekomu al. niečomu, dovoľovať, znášať: t. niekoho v dome; t. lajdáctvo; Ja som tu len takým z milosti trpeným niktošom. (Al.) Okresný úrad všetko trpí, na všetko prikyvuje. (Smrč.);
opak. trpievať, -a, -ajú;
dok. k 1 pretrpieť, vytrpieť, k 4 strpieť
trpieť [trp-, terp-, crp-, cerp-, cierp-] ndk 1. čo znášať fyzické al. duševné utrpenie, bolesť: bude-li zena popadena za hlawnu winu, musy prawo trpiety (ŽK 1473); Ia take sam w prsech bolestj trpym (STRÁŽNICA 1529); Kristus krw swu swatu wilel za nas hriessnych, na kryzy swatem kdy trpel (PARÍŽOVCE 1564); niech prawo budze s nieho, czokolwyek zasluzy, niechay czerpy jako taky neczemny loter (POĽANOVCE 1584); hlad trpeti budu gako psy (GŠ 1758); darmo Kristus za nich crpel, za nich umaral (SJ 1770); velkú chibu trpá Slováci pre chibu vlastních kníh, kďiž totižto aňi svého rodu ňeznajú (BR 1785); do mogeg smerti budem na mogu hlawu a bolest terpet (LUČIVNÁ 1793) L. kríž t. znášať utrpenie: moga manzelka se mnu mog kriz trpy (KRUPINA 1651); dobré i zlé t. znášať životné osudy: riad wsseligaky prj dome aby mladcy zat užiwal, ponewač ten y dobruo y zluo s ny trpel (KRUPINA 1691) 2. čo, od čoho byť postihnutý nej. chorobou, neduhom: dyewky každy mesjc gedenkrat žensky mesic (:mesičny odtok krwy:) trpia (KoB 1666); febrio: zymnicu, hodónku snassam, trpjm; chirager: trpjcy suché lámani w rukách (KS 1763); kdis wol na pluca trpj, wezmi koren lgeskowj a gemu do ussj wloš (PR 18. st); žena, ktera krwotok trpela, z werného dotknúťá okragka odewi Krystoweg zdrawj obsáhla (BlR 18. st) L. hladovú hodonku t. hladovať: svúj on prv žalúdek musil léčiťim který hladovú hodonku trpil (BR 1785) 3. čo znášať ujmu, škodu, nedostatok v niečom: tu sskodu ma trpieti ten, czy gest ten dobytek (ŽK 1473); wihnanecz na mjste uloženem wihnanstwj trpj (KoB 1666); juž nas jest barzo malo, co ješce biedu cierpime (ZBOROV 1690 LP); temer všeci každy rok veliky nedostatek obilia trpime (PEKELNÍK 1775 LP) 4. koho, čo byť zhovievavý voči niekomu, niečomu, znášať niekoho, niečo: pane Petrassu, nechczeme giz dale trpety, proday dom anebo odbyway (ŽK 1454); tu opet farar na nych, kde su sobasseny, počal domluwat, any gich nechcel trpeti (BRÁDNO 1595); dobra wdowa, magicze ginu starost a žalost, nechtela to trpet y dala mu prez hubu, aby mlčžal (BRATISLAVA 1681); Buch moge zle ucinkj nebude trpetj (KRUPINA 1746); prodani gest geden, ktereho druzi burone mezi sebu trpet nemohli, za 7 fl (DUBNICA n. V. 1731); katolycy syce, ale trpá lutheranuw, grekuw, židuw, socynjanuw, áno y kalwynuw (KrP 1760); (kone) namass saftom tekwicowim, lebo takowi saft muchi netrpga (PR 18. st); -ievať [-ív-] frekv k 1: nekdo wetšú, menšú nekdo škodu trpíwá (BN 1790); kdo mnoho zlosťi čiňí, ten nemnoho zlosťi trpíwá (BE 1794); k 3: dwognásobné potrebi trpíwá každý člowek (BN 1790)