trpiaci m. kto trpí: ľútosť nad t-mi
trpiaci -ceho pl. N -ci G -cich m.
trpiaci -ca -ce príd.
trpiaci príd kt. trpí: patiens: trpjcy, snássagjcy; rienosus: ladwiň bolest trpjcy (KS 1763); všecki své klášteri bi musili prázdné zanechaťi, jestli bi k pomoci všem potrebu trpícím bratrum chceli vijíťi (BR 1785)