trojuholník -a m.
1. geom. rovinný útvar s troma stranami: pravouhlý t.
2. čo pripomína tento útvar: rozstrihnúť šatku na dva t-y; výstražný t.; → bermudský t.;
pren. expr. manželský t.
3. rysovacia pomôcka: celuloidový t.;
trojuholníkový príd.: t. tvar;
trojuholníček -čka m. zdrob.: t. syra
trojuholník geom. rovinný útvar s troma stranami: rovnostranný trojuholník • kniž. triangel (obyč. myslený trojuholník) • zastar. trojuhol (Kukučín)
trojuholník, -a m.
1. geom. časť roviny omedzená troma úsečkami: rovnoramenný, rovnostranný, pravouhlý t.; Pytagorov t.;
2. niečo podobné trojuholníku, pripomínajúce trojuholník: Slnce vyskočí a celý kút ukáže sa biely v podobe trojuholníka. (Kuk.); úzky trojuholník nosa (Jes.); uprostred hlbokých lesov v trojuholníku, siahajúcom od B. Bystrice až po úpätie Kozieho chrbta (Ondr.); el. tech. spojenie do t-a druh spojenia trojfázového striedavého prúdu; anat. stehnový, mechúrový, čuchový, driekový t. oblasť vymedzená troma anatomickými útvarmi;
pren. tri osoby, ktoré sú v nejakom vzťahu, obyč. ľúbostnom: manželský t., ľúbostný t.;
3. trojuholníkový nástroj z dreva al. celuloidu na rysovanie priamok a kolmíc;
trojuholníkový príd. majúci podobu trojuholníka: t. tvar, t-á plocha; t. ornament; t-é pravítko; kryšt. t. dvadsaťštvorsten ohraničený dvadsiatimi rovnoramennými trojuholníkmi; odb. t. priepad vo vodnom hospodárstve priepad s ostrou hranou, upravenou ako ramená trojuholníka; stav. t-é zaťaženie; odb. t-á metóda (v zememeračstve) triangulácia; tech. t. pilník, t-é ozubenie píl; lingv. t. samohláskový systém usporiadanie samohlások podľa určitých vlastností do tvaru trojuholníka;
trojuholníček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) trojuholník; (bez) trojuholníka; (k) trojuholníku; (vidím) trojuholník; (hej) trojuholník!; (o) trojuholníku; (s) trojuholníkom;
(dva) trojuholníky; (bez) trojuholníkov; (k) trojuholníkom; (vidím) trojuholníky; (hej) trojuholníky!; (o) trojuholníkoch; (s) trojuholníkmi;