trojitý čísl. nás. trojnásobný: t-á vrstva; chem. t-á väzba; šport. t. skok;
trojito čísl. nás. príslov.
trojitý čísl. násobná
trojitý ktorý pozostáva z troch častí al. celkov; trikrát taký istý • trojnásobný: trojitá, trojnásobná vrstva laku; trojitá, trojnásobná ozvena • hovor. zastar. triplovaný (Kukučín) • poet. trojmý (Sládkovič) • zastar. trojný
trojitý čísl. nás. zlozený z troch častí al. celkov, trojnásobný: t-é valce (Tat.); odb. t-á väzba; t. profil; mat. t. integrál;
trojite prísl.