trofej -e ž.
1. víťazná korisť (získaná v boji al. na poľovačke): vojnová t., poľovnícke t-e
2. cena za vynikajúci šport. výkon: získať cennú t.;
trofejový príd.
trofej -je pl. G -jí D -jam L -jach ž.
trofej -e ž. ‹l < g›
1. vzácny predmet ukoristený v boji, vzácna korisť; poľov. upravená časť ulovenej zveri (parôžky, zuby, perá a pod.) ako dôkaz poľovníckeho úspechu
2. cena za vynikajúci (športový) výkon
3. hist. (v starovekom Grécku) pamätník víťazstva z ukoristených zbraní; archit. (najmä v klasicizme) dekoratívny prvok na priečeliach a atikách stavieb v podobe reliéfneho zobrazenia zoskupených zbraní;
trofejový, trofejný príd.: poľov. t-á zver poskytujúca trofeje 1
korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisť • trofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofej • úlovok (ulovené zviera) • lov • kniž. lup (Jégé) • pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť
trofej p. korisť
trofej, -e ž.
1. predmet odňatý porazenému, premoženému, víťazná korisť: vojnová t.; víťazná t.; pren. Ich trofej — niekoľko kukuričných šúľkov. (Zel.)
2. poľov. určitá časť tela ulovenej zveri, obyč. parohy, kly, zuby ap. ako dôkaz úspechu: poľovnícka t.;
3. cena, uznanie za vynikajúci výkon: rytieri odnesú trofej z turnaja (Fel.); šport. hokejová t., medzinárodná t.;
trofejný i trofejový príd.: poľov. t-á zver; voj. t-é zbrane