trinásť, m. živ. i trinásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 13: t. členov, t-i členovia (komisie, výboru)
trinásťkrát, trinásť ráz čísl. násobná príslovková
trinásť trinástich (v matematike) i neskl., mužský živ. N i trinásti, ženský a stredný trinásť čísl. základná
trinásťkrát i trinásť ráz čísl. nás. k trinásť
trinásť, m. živ. i trinásti, -tich čísl. zákl. pre číslo 13: t. korún; t. rokov; trinásť chlapcov i trinásti chlapci; spoza sedmorých hôr a trinástich morí (Jil.) zďaleka
trinásť ráz p. trinásťkrát
trinásť [-st(e), -ct(e), -c(e)] čísl zákl pre číslo 13: potom zase okolo rokow trinaste Tomass Swatko prodal ostatniho pol dwora Andrassowi Poleczikowi (P. ĽUPČA 1561); w Kelnicze: ssest woluow, swinie ziadne, trzinaczte slepicz a kohaut (s. l. 1583); po trynasti sselingoch gedno wedro (vína) prodawagj (M. JÁN 1613); pri mogeg macochy zustawa hotowich penezy trinacz zlatych (KRUPINA 1683); o swaté panně seraffinské Klare čyta se, že pásem prowaznjm trynactemi twrdimi uzlý sspičatimi na tělo nahé se prepasowala (SPo 1691); item iak kompania prysla, to zme gich musiely hovacz za trynacze dny, iak z owsem, tak y z napogem (KURIMA (17. st)); tredecim: trinást (KS 1763); kdy djtky dwanácte neb trinácte let dokonagu, domniwagu se některj neopatrnj rodičowé, že by djtkám gegich byla hanba, kdyby gesstě katechysmus w rukách treli (UKK 1768); w Prislope rečenem udoly nowu osadu na trinastie zarubkou wimeraly (LIPTOV 1783)