Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst un

trieda -y tried ž.

1. skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi, kategória: rozčleniť veci, javy do tried, t. rastlín, živočíchov, vozidlá v t-e do 500 cm3; gram. slovesná t.

2. skupina ľudí utvárajúca istú vrstvu spoločnosti na zákl. svojej ekon. situácie; podľa marxistického chápania spoloč. vrstva majúca rovnaký vzťah k výr. prostriedkom: robotnícka t., vládnuca t.; nemajetné t-y, t. vzdelancov

3. postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom; skupina žiakov tohto ročníka: žiak 5. t-y; celá t. je na výlete

4. škol. miestnosť pre takúto skupinu žiakov: učiteľ vchádza do t-y

5. poradie podľa kvality, dôležitosti, charakteru práce, služieb ap.: akostná t., platová t., prvá výkonnostná t., vozeň, hotel 2. t-y

6. úroveň dosiahnutá cvikom: svetová t., o t-u lepší;

triedny

I. príd. k 1 – 3: t-a príslušnosť; t-a kniha;

triedne prísl. k 2: posudzovať veci t.;

triednosť -i ž. k 2

II. triedny m. triedny učiteľ, profesor;

triedna ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trieda ‑y tried ž.; triedny ‑eho príd. i m.; triedne prísl.; triednosť ‑i ž.

druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenicesorta: tri sorty vínaodroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakovrasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psovplemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemenohovor. fajta: je z dobrej fajtytrieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilovkategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov

2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho práškutyp: je typom vedeckého pracovníkakniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typushovor. fajta


ročník školský stupeň navštevovaný počas jedného roka žiakmi rovnakého veku a vzdelania; žiaci tohto stupňa: druhý ročník gymnázia; piate ročníky majú voľnotriedaslang. klasa (postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom na stredných a základných školách; žiaci tohto stupňa): postúpiť do vyššej triedy; tretie triedy pôjdu na výlet


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2


trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvykategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategóriedruh: rozličné druhy stromovstupeň: odborník prvého stupňaslang. klasa (Jesenská)

2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená triedaučebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanieštud. slang. klasa

3. p. ročník 4. p. ulica


ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulicetrieda (široká ulica) • rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského radbulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulvárycesta: Panónska cesta

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trieda, -y, tried ž.

1. veľká skupina ľudí majúcich rovnaký vzťah k výrobným prostriedkom v určitej spoločenskej sústave: spoločenská t.; robotnícka t.; pokroková t.; antagonistické t-y; vládnúca t.; t. statkárov, kulakov, t. otrokárov, feudálov, kapitalistov; pren. panská t. (Pláv.) vládnúce vrstvy, vykorisťovatelia;

2. neodb. spoločenská skupina ľudí, spoločenská vrstva: Belinský patril k onej triede našich zemianskych gazdov. (Vaj.); mestská trieda 19. storočia (Tat.);

3. skupina jednotlivcov, vecí s rovnakými al. podobnými znakmi, ktorými sa odlišuje od ostatných, kategória;

šport. kategória, do ktorej patrí pretekové vozidlo podľa obsahu v cm3; skupina súťažiacich mužstiev vo futbale (obyč. v rámci okresov);

log. určitý súhrn objektov, medzi ktorými je logicky určiteľný vzťah;

mat. počet prvkov v kombinácii al. variácii z n prvkov;

zool., bot. systematická jednotka vyššia ako rad;

účt. účty tvoriace skupinu: účtovná t.; gram. slovesná t. skupina slovies rovnako časovaných;

4. škol. postupný ročník s istým vyučovacím programom; školská miestnosť takéhoto ročníka; žiaci tohto ročníka: prvá, druhá t.; zápis do vyššej triedy (Al.); Mladý učiteľ vstúpil do preplnenej triedy. (Fr. Kráľ)

5. poradie, stupeň, miesto osôb, vecí a javov podľa významu, hodnoty, akosti: akostná t., veková t.; rezivo tretej t-y; odznak, rad prvej t-y; železný kríž prvej triedy; šport. pretekár, hráč, šachista prvej, druhej atď. t-y;

6. stupeň platového zaradenia zamestnancov podľa druhu prác: pracovná t.;

7. druh miest v železničných vozňoch, druh hotela, reštaurácie (v minulosti i v nemocniciach a čakárňach) podľa spôsobu obsluhy a podľa cien: vozne 1. a 2. triedy; hotel tretej t-y;

8. úroveň dosiahnutá cvikom; vynikajúca úroveň: svetová t.; o triedu lepší, horší; hovor. Ten Bykov je proste trieda (Karv.) vynikajúci jednotlivec.

9. široká ulica vo veľkom meste, bulvár: Národná t. názov ulice

Morfologický analyzátor

trieda podstatné meno, ženský rod

(jedna) trieda; (bez) triedy; (k) triede; (vidím) triedu; (o) triede; (s) triedou;

(štyri) triedy; (bez) tried; (k) triedam; (vidím) triedy; (o) triedach; (s) triedami;

trieda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) trieda
G (bez) triedy
D (k) triede
A (vidím) triedu
L (o) triede
I (s) triedou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) triedy
G (bez) tried
D (k) triedam
A (vidím) triedy
L (o) triedach
I (s) triedami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum JUŽNÁ TRIEDA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JUH (KOŠICE)
Urbanonymum LENINOVA TRIEDA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STARÉ MESTO (BRATISLAVA)
Urbanonymum NÁRODNÁ TRIEDA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)
Urbanonymum TRIEDA ANDREJA HLINKU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
CHRENOVÁ (NITRA)
Urbanonymum TRIEDA ARMÁDNEHO GENERÁLA S v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DARGOVSKÝCH HRDINOV (KOŠICE)
Urbanonymum TRIEDA DRUŽBY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŤAHANOVCE (KOŠICE)
Urbanonymum TRIEDA DUKELSKÝCH HRDINOV v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
VALASKÁ
Urbanonymum TRIEDA 1.MÁJA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
NOVOVESKÁ HUTA (SPIŠSKÁ NOVÁ VES); SPIŠSKÁ NOVÁ VES

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor