trieda, -y, tried ž.
1. veľká skupina ľudí majúcich rovnaký vzťah k výrobným prostriedkom v určitej spoločenskej sústave: spoločenská t.; robotnícka t.; pokroková t.; antagonistické t-y; vládnúca t.; t. statkárov, kulakov, t. otrokárov, feudálov, kapitalistov; pren. panská t. (Pláv.) vládnúce vrstvy, vykorisťovatelia;
2. neodb. spoločenská skupina ľudí, spoločenská vrstva: Belinský patril k onej triede našich zemianskych gazdov. (Vaj.); mestská trieda 19. storočia (Tat.);
3. skupina jednotlivcov, vecí s rovnakými al. podobnými znakmi, ktorými sa odlišuje od ostatných, kategória;
šport. kategória, do ktorej patrí pretekové vozidlo podľa obsahu v cm3; skupina súťažiacich mužstiev vo futbale (obyč. v rámci okresov);
log. určitý súhrn objektov, medzi ktorými je logicky určiteľný vzťah;
mat. počet prvkov v kombinácii al. variácii z n prvkov;
zool., bot. systematická jednotka vyššia ako rad;
účt. účty tvoriace skupinu: účtovná t.; gram. slovesná t. skupina slovies rovnako časovaných;
4. škol. postupný ročník s istým vyučovacím programom; školská miestnosť takéhoto ročníka; žiaci tohto ročníka: prvá, druhá t.; zápis do vyššej triedy (Al.); Mladý učiteľ vstúpil do preplnenej triedy. (Fr. Kráľ)
5. poradie, stupeň, miesto osôb, vecí a javov podľa významu, hodnoty, akosti: akostná t., veková t.; rezivo tretej t-y; odznak, rad prvej t-y; železný kríž prvej triedy; šport. pretekár, hráč, šachista prvej, druhej atď. t-y;
6. stupeň platového zaradenia zamestnancov podľa druhu prác: pracovná t.;
7. druh miest v železničných vozňoch, druh hotela, reštaurácie (v minulosti i v nemocniciach a čakárňach) podľa spôsobu obsluhy a podľa cien: vozne 1. a 2. triedy; hotel tretej t-y;
8. úroveň dosiahnutá cvikom; vynikajúca úroveň: svetová t.; o triedu lepší, horší; hovor. Ten Bykov je proste trieda (Karv.) vynikajúci jednotlivec.
9. široká ulica vo veľkom meste, bulvár: Národná t. názov ulice