Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tri, m. živ. traja troch I troma/-mi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 3: t. roky, traja chlapci, t. ženy, t. páry; rozdeliť po t. (konzervy); dva-t., dvaja-traja asi 2 al. 3

● expr. tárať → dve na t.; boli mu t. svety bolo mu veľmi dobre; robí sa, vyzerá, akoby nevedel do t-ch napočítať, narátať tvári sa nevedomým; (držať niekoho) na t. kroky od tela v primeranom odstupe; traja z(a)mrznutí svätí obyč. chladné dni na mená Pankrác, Servác, Bonifác

trikrát, tri razy čísl. násobná príslovková

tri štvrte, trištvrte neskl. čísl. zlomková substantívna

tri troch (v matematike) i neskl., mužský živ. N i traja, ženský a stredný tri I troma/tromi čísl. základná

tri- ‹g, l› v zloženinách prvá časť s významom trikrát, troj-, tri, trojitosť

trikrát i tri razy čísl. nás. k tri

tri, muž. živ. traja (nár. i tria), troch, 7. p. troma/tromi čísl. zákl. pre číslo 3: tri koruny, tri litre, tri hodiny, tri dni; pred troma/tromi mesiacmi, rokmi; tri razy trikrát; tri páry, tri štvrte; traja bratia; hovor. Troch kráľov, na Tri krále 6. januára; dva-tri, dve-tri, dvaja-traja, tri-štyri asi 2-3 (3-4); hovor. na dva-tri kroky blízko, nie ďaleko; na tri kroky od seba (od tela) ďalej od seba

● hovor. expr. trepať, rozprávať, tárať, hovoriť, vravieť, pliesť ap. dve na tri nepremyslene, hlúpo, tárať; iron. nevie do troch narátať, napočítať je hlúpy, naivný; hovor.: gazdovať od piatich k trom zle hospodáriť; je, bude (budú, boli) mu tri svety má sa, bude sa mať (mal sa) dobre, výborne; nedať niečo (ani) za tri svety za veľa, za veľkú hodnotu; niečoho al. niekoho je za tri svety veľa, veľké množstvo; na tri prsty široký, hrubý ako tri prsty; narásť na tri rífy veľmi dlhé; hovor. zastar. na tri vrhy, do troch vrhov trikrát; raz, dva, tri, raz, dva. tri ... povely pri cvičení; nár. žart. má na hlave troma radmi jeden chlp (Zúb.) má veľmi riedke vlasy; hovor. o troch pri určovaní času, bežnejšie o tretej; hovor. Andrej urobil nad desiatkou tri kríže (Kuk.) rozlúčil sa s desiatkou; tri bili, štyri bili napodobnenie švitorenia

tri razy p. trikrát

tri štvrte, pís. i trištvrte neskl. zlomkový výraz pri mierach a váhach, tri štvrtiny: trištvrte (tri štvrte) hodiny (kila, metra, litra, roka); tri štvrte (trištvrte) na dve časový údaj; Hodiny na veži odbíjajú tri štvrte. (Barč)

tri čísl zákl pre číslo 3: tyto trie sjnowe; na wssecki tri polia (P. ĽUPČA 1585; 1600); o trach sem ho tam wydala (ZVOLEN 1640) o tretej hodine; od wýchodu k němu (Ježišovi) prissli, tri králi ho nassly, zlato, kadidlo y myrrhu dali, dali z welikú wýru (CC 1655); item pri welkem moste robili sme za pet dni trogmi pri kresanu drewa (BARDEJOV 1742) traja; nic wjce newje swedek, nebo w trech w karti hrali (ZÁBORIE 1756) v trojici; (židia) tretjho dne trima hodinámi gdau do sskoli a tam se modlga (BT 1758) o tretej hodine; tré mužowé vkázali se gemu (WP 1768); prawdu mali, bezpochibi, wssecci trá (BR 1785); strowily deputati traga den 24 (PONIKY 1792)
L. dva-t., t.-štyri vyj. približnosť al. neurčitosť: nektera (chalúpočka) dva-tri zlate nestoji (PÚCHOV 1742); juš tria-štyria i pat gazdov do jedneho pluha svuj slaby a hladem zmoreny statek zaprahat sme museli (ORAVA 1776); dokúd sa (farár) jen aj napoli ňejako oblékel, juž dva-tre jinší bili prítomní (BR 1785); na t. uhly, na troch uhloch v podobe trojuholníka: triangula forma cutem excindere: na trech uhloch wyrezati kožu (KS 1763); husj diwe teras litagj na tri uhli spogene od pulnoci ku polednu a znamenagu prichodicu zimu (PR 18. st); (sviatok, deň) svätých T-och kráľov, T. krále cirk sviatok Zjavenia Pána (6. január): w patek pred swatkem Trich kraly (P. BYSTRICA 1506); 6. january na Try krale, kdy knyas pryssel na zamok s koledou, dal sem gemu d 50 (MOŠOVCE 1648); swaty pust, ktery se začina od Trich kraluw (RB 1713); epiphania: swátek Trech králúw, sw. Zgawenj Páňe (KS 1763); swatý pak půst, genž se začjná od swatých Trech králůw (PrV 1767); die 1. febr. obžalowan gest Ignac Vokurka, že na den Trich kralu mesky kalemar ukradol (PONIKY 1796); medzi t. prsty, palce malé množstvo, štipka: nakragety kury korene gelenyho, zazworu, angelyčky a toho na nocz, což by wzal meczy try prsty, zapigeg pywem (HL 17. st); wezmy ruže listkuow, co se mezy 3 palce wzjti muže (RT 17. st); wezmi každeho, co mezy tri prsti mužess wzjti (HT 1760); (medzierka, šírka) na t. stupaje zákonom stanovená vzdialenosť medzi domami ap. rozličných majiteľov: dwa susedy mezy sebu magi mezyrku, yakoz prawo gest, na trzy stupiege; pekarsku pec a swinsky chlew mas postawiti od stieny sweho suseda ssyru na trzy stupiege (ŽK 1473)
F. dwe-try ženy jarmark činj (SiN 1678); když sa zegda dwe-try ženy, ssčebetanu konca neny (SKá 18. st) o urozprávanosti žien; dwe na tri bez pamatuwáňá a bez pozoruwáňá tlápati (BA 1789) hovoriť nezmysly, nepremyslene, bezobsažne rozprávať

trojmi p. tri