trhlina, -y, -lín ž. medzera vytvorená roztrhnutím, puknutím a uvoľnením sa niečoho, škára, štrbina, puklina: pozdĺžna, priečna t.; skalné t-y; povrchové, podzemné t-y; jemná t.; t. na koži, v pôde, v stene ap.; Díval sa ponad hlbokú trhlinu, ktorá sa otvárala pred nami. (Ondr.); odb. jadrová t. v jadre; pren.: objaviť, nájsť t-u v niečom slabé, nedostatočne premyslené miesto v teórii, v reči, v tvrdení ap.; v našich charakteroch [je] mnoho trhlín (Jes.) chýb, nedostatkov; Nejedno priateľstvo dostalo vtedy nebezpečnú trhlinu (Vans.) uvoľnilo sa, narušilo sa nedorozumením;
trhlinka, -y, -niek ž. zdrob.