trhan, -a m. expr.
1. človek chodiaci v otrhaných šatách, otrhanec, šklban; tulák, pobehaj, povaľač (často v nadávke): On pobehaj a trhan z niekde prišlý. (Tim.) Trhan to bol obyčajný. Robiť sa mu nechcelo. (Chrob.) Keď som sa k nej pritieral, odstrčila ma. „Choď ta, ty trhan!“ (Kuk.)
2. pejor. nemajetný človek, chudák, bedár, niktoš: Keď má možnosť vybrať si boháča, nevyberie si trhana. (Fig.)
3. pejor. dieťa trhajúce veľa šiat, lapaj, pobehaj, nezbedník;
trhanka, -y, -niek ž.;
trhanský príd.: trhan t. nadávka; t-é obyčaje (Kuk.); siroty t-é (Vaj.);
trhanstvo, -a str. zried. otrhanosť, ošklbanosť, ošarpanosť