trh1 -u m.
1. hosp. činnosť, v kt. sa uskutočňuje kúpa a predaj na zákl. ponuky a dopytu: domáci, svetový t., tovar určený na t.; t. práce ponuka pracovných príležitostí a dopyt po nich; čierny t. nezákonný predaj
2. ver. predávanie a kupovanie istých druhov tovaru na určenom mieste a v určenom čase: pravidelné týždenné t-y; výstavné t-y organizovaný predaj vystaveného tovaru; vianočný t. predvianočný predaj
3. trhovisko: predávať, kupovať na t-u, ísť na t.;
trhový príd.: odb. t. fond; t-á ekonomika, t-é hospodárstvo kt. sa spravuje zákonmi trhu; t-á cena; t-é právo; t. poriadok;
trhovo prísl.: správať sa t.
trh2 -u m. trhnutie, myknutie, šklbnutie: uvoľniť, otvoriť ap. niečo jedným t-om; pevnosť v t-u; šport. vzpieranie t-om
trh trhu pl. N trhy I trhmi m.
trh 1. verejný predaj a nákup tovaru na určenom mieste a v určenom čase: trh na obilie, na dobytok, trhy výrobných družstiev • jarmok (výročný trh): jarmok Šimona a Júdu • veľtrh (trh s medzinárodnou účasťou): strojársky veľtrh, viedenský veľtrh • burza (trh s cennými papiermi al. niektorými druhmi tovaru): burza spotrebnej elektroniky
2. miesto, kde sa konajú trhy • trhovisko: na námestí bol kedysi trh, bolo kedysi trhovisko • hovor. zastaráv. rínok • zastar. tržisko (Sládkovič) • tržnica (budova al. miestnosť, kde sa predáva v stánkoch): zeleninu kupujem v tržnici • jarmočnisko (miesto, kde sa konajú jarmoky)
trh1, -u m.
1. neodb. obchod, predaj al. kúpa: pokaziť niekomu t.;
ekon. hospodárska činnosť, ktorej náplňou je kúpa a predaj tovaru, výmena statkov, obchod: vnútorný, domáci t. možnosti predaja a nákupu vnútri štátu; zahraničný, svetový t. odpredajové a nákupné možnosti za hranicami štátu; viazaný t. odpredaj a nákup na odberné lístky; voľný t. odpredaj a nákup bez odberných lístkov; čierny t. nezákonný odpredaj al. nákup (obyč. za vysoké ceny); jednotný t. predaj a kúpa za rovnaké ceny; pracovný t. vzťah medzi ponukou práce a dopytom po práci; peňažný t. vzťah medzi ponukou peňažného kapitálu a dopytom po peňažnom kapitáli; knižný t. predaj a kúpa kníh; aukčný t. aukcia;
2. verejne organizované predávanie a kupovanie tovaru na určenom mieste: Toho riadu nabrali na seba a šli na trh, na jarmok do mesta. (Taj.); radvanský výročitý t. (Lask.); týždenný t. konaný raz za týždeň; medzinárodný t. (napr. v Poznani, v Lipsku); roľnícky, družstevný t.
● niesť kožu na t. vystavovať sa nebezpečenstvu; Po zlom jarmoku býva dobrý trh (prísl.) o nestálosti šťastia.
3. miesto, kde sa konajú trhy, trhovisko: Postavila sa na trhu a ponúkala svoje deti na predaj. (Fr. Kráľ) Prechádzka trhom je pre hladného človeka najväčšou mukou. (Zúb.);
trhový príd.: t. deň; t-é ceny; t. fond; t-é mesto; t-á osada; práv. t-é právo právo (mesta, obce) mať trh
trh2, -u m. trhnutie, myknutie, šklbnutie: A dlho trvalo, kým neprišiel na to, ako ich otvárať. Razom, jedným trhom. (Jaš.);
šport. trhnutie, myknutie, šklbnutie vo vzpieračských disciplínach
trh [trh, terh, tarh] m 1. obchodovanie, predaj, kúpa: Walent Wozar piet let na tom ffoytstwi sediel po tom trhu, a zadny se k tomu neohlasyl (ŽILINA 1472 SČL); svedomy ma spravedlive Gregor od toho czloveka z Vestenycz, ktery trh uczinil mezy nimy o ten sseffran (RYBANY 1548 SLL); kterak se trch a zmlowa udelala z gedneg strany meczy Mykussem Krmichem, z druheg pak strany meczy nebosstyka Jakuba Krmicha syny strana pol čtwrtyny domoweg; oznamili, že mezi sebu trh včinili (P. ĽUPČA 1593; 1602); Trnousky sa opitowal, či dobry trch mala (KRUPINA 1734) L. weczytim trhom y druhu cztwrt prodaly (P. ĽUPČA 1584) natrvalo 2. verejné predávanie a kupovanie na určenom mieste: poslal svu zenu tam do mesta na trch muku prodawat (D. VODA 1542 SLL); wsselike weczj na trhoch za penize se nakupowalj (BECKOV 1680); na koni do trhu pol merice obili k prodaji neseme (DUBNICA n. V. 1745 LP); na terch a na garmek swogo wecy do Gelnicy odnassagu (HELCMANOVCE 1771); Mihalyovcah tisnove tarhi a rocsne jarmoki bivaju (BÁNOVCE n. O. 1772); na tarch do Lubowny hodime kupowacz (KREMNÁ 1773) L. t. hovädský dobytčí trh: boarium: trh howadsky (KS 1763) (slobodným) t-om, na (slobodnom) t-u predať, kúpiť čo verejne obchodovať: kupil na swobodnem trhu nebo na obecznem trhu (ŽK 1473); Petr Budavedi ma ten quentyn y swymi dietkami naležitym a diedicžnym trhom y spuosobom vžiwati; Thomas Chaben predal slobodnym trhom geden kwentin (P. ĽUPČA 1587); ( 1600); sveho poddaneho nechcze v tey škode nechati, ponevacz on trhom predal (SKLABIŇA 1592 E); kdy se rozsylaly listy strany wolneho trhu do mestecziek (ŽILINA 1599); volať t-om čo na trhu verejne vyhlasovať predaj niečoho: geden bratr pana Blasskow kazal wolati trhom po smrty pana Blasskowey, kto by chtiel ten dom kupiti (ŽK 1454) volanie, vyvolanie t-u vyhlasovanie začiatku a konca obchodovania na trhu: mistrowy od wiwolania trhu, abj prespolnj neprekupowali zbožia, d 60; mistrowy od wolany trhu d 60 (ŽILINA 1704; 1705) F. bežiss gako sswecz do trhu, t. g. welmi nahliss; po dobrym yarmarku zly trch býwa úspech sa strieda s neúspechom; bez penezy do trhu, bez soli do domu (o nevyhnutnosti peňazí pri obchodovaní) (SiN 1678) 3. miesto, kde sa koná trh, trhovisko: chleba kupeno na trhu, den 6 (TRENČÍN 1580); gesli se treffy sukna na starom trhu, kupte mj pro Marigu mogu (KRUPINA 1647); forum, Marc: thargh (TV 17. st); pastrnak zahradnj newelmi dawno w Čechach sjti počali a giž gey y na trhu prodawagi (MT 17. st); emporium: trh, mjsto garmačné; lachanopolium: zeleny plac, rynk, trh (KS 1763); -ový príd: L. t. richtár správca, dozorca trhu: na to pak magj trhowj rjchtara zrenj matj podle poručeny pana rychtara (ŠŠ 1610); subst -ový m dozorca trhu: (prosím), aby mi tu malicku hriwnu, za trhoweho, ustanowili (B. BYSTRICA 1683); subst -ové s trhový poplatok: od nassyh poddanyh od nyczoho nema se braty nyeyake myto any trhowe; podany se zalugu, ze sa od nyh myto a trhowe bere (H. MIČINÁ 1622)