tretí čísl. rad.
1. k 3: t. deň, t-ie dieťa, t-ia možnosť; t-ia osoba a) práv. kt. nie je účastníkom práv. úkonu b) gram. ten, o kom sa hovorí; mat. t-ia (od)mocnina; gram. t. pád datív; tech. t. rýchlostný stupeň; hist. T-ia ríša hitlerovské Nemecko; publ. krajiny t-ieho sveta rozvojové; t. vek a) staroba b) najstaršia generácia; prísť o t-ej (hodine); pol treťa roka 2 a pol
2. v spoj. jeden – druhý – t. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden je veselý, druhý vážny, t. nahnevaný; jeden sa odvoláva na druhého, druhý na t-ieho
● počuť ho až do t-ích susedov, na t-iu dedinu ďalej, ako treba
tretí, -ia, -ie čísl. rad.
1. majúci v poradí číslo tri, nasledujúci za druhým: t. raz, na t. deň, t-ia trieda, t-ie číslo (časopisu), narodilo sa mu t-ie dieťa, t. stupeň, každé t-ie slovo; hovor. o t-ej údaj času, hodiny; t. sused bývajúci v treťom dome; Richard Tretí, Napoleon Tretí mená panovníkov; Tretia internacionála medzinárodné združenie komunistických strán a organizácií celého sveta (rozpustená r. 1943), Komunistická internacionála; Tretia ríša hitlerovské Nemecko; hosp. t. typ (JRD); t-ia osoba a) práv. ktorá nie je nositeľom daného právneho vzťahu, ktorá nie je účastníkom právneho úkonu (zmluvy); b) gram. ten, o kom sa hovorí, osoba nezúčastnená na rozhovore; gram. t. stupeň superlatív, t. pád datív; mat. t-ia mocnina, odmocnina, umocniť, povýšiť na t-iu; tretieho (marca) tretí deň v mesiaci (marci); po tretie označuje tretí bod. tretí odsek (prednášky, programu); druhý-tretí, tretí-štvrtý druhý alebo tretí, tretí alebo štvrtý; niektorý
● chodiť do t-ieho chotára zháňať niečo v ďalekom okolí; počuť niekoho al. niečo až do tretích susedov ďalej, ako treba; Poženie (hnal by) za grajciar voš na tretiu dedinu (úsl.) o veľkom lakomcovi.
2. iný. ďalší (obyč. v spojení jeden ..., druhý ..., tretí ...): Jedna že má peniaze. druhá troje detí, tretia že pije. (Taj)
● z t-ej ruky nie z prameňa, ale od iného: Preberá svoje múdrosti z tretej a štvrtej ruky. (A. Mat.);
pol treťa zlomkový vyraz dva (dve) a pol: pol treťa tisíca (Bedn.) 2500