tretí čísl. rad.
1. k 3: t. deň, t-ie dieťa, t-ia možnosť; t-ia osoba a) práv. kt. nie je účastníkom práv. úkonu b) gram. ten, o kom sa hovorí; mat. t-ia (od)mocnina; gram. t. pád datív; tech. t. rýchlostný stupeň; hist. T-ia ríša hitlerovské Nemecko; publ. krajiny t-ieho sveta rozvojové; t. vek a) staroba b) najstaršia generácia; prísť o t-ej (hodine); pol treťa roka 2 a pol
2. v spoj. jeden – druhý – t. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden je veselý, druhý vážny, t. nahnevaný; jeden sa odvoláva na druhého, druhý na t-ieho
● počuť ho až do t-ích susedov, na t-iu dedinu ďalej, ako treba
dvadsiaty tretí dvadsiata tretia dvadsiate tretie čísl. radová
dvadsiatytretíkrát, dvadsiaty tretí raz čísl. radová násobná príslovková
tretíkrát, tretí raz čísl. radová násobná príslovková
tretí -tia -tie čísl. radová
tretí, -ia, -ie čísl. rad.
1. majúci v poradí číslo tri, nasledujúci za druhým: t. raz, na t. deň, t-ia trieda, t-ie číslo (časopisu), narodilo sa mu t-ie dieťa, t. stupeň, každé t-ie slovo; hovor. o t-ej údaj času, hodiny; t. sused bývajúci v treťom dome; Richard Tretí, Napoleon Tretí mená panovníkov; Tretia internacionála medzinárodné združenie komunistických strán a organizácií celého sveta (rozpustená r. 1943), Komunistická internacionála; Tretia ríša hitlerovské Nemecko; hosp. t. typ (JRD); t-ia osoba a) práv. ktorá nie je nositeľom daného právneho vzťahu, ktorá nie je účastníkom právneho úkonu (zmluvy); b) gram. ten, o kom sa hovorí, osoba nezúčastnená na rozhovore; gram. t. stupeň superlatív, t. pád datív; mat. t-ia mocnina, odmocnina, umocniť, povýšiť na t-iu; tretieho (marca) tretí deň v mesiaci (marci); po tretie označuje tretí bod. tretí odsek (prednášky, programu); druhý-tretí, tretí-štvrtý druhý alebo tretí, tretí alebo štvrtý; niektorý
● chodiť do t-ieho chotára zháňať niečo v ďalekom okolí; počuť niekoho al. niečo až do tretích susedov ďalej, ako treba; Poženie (hnal by) za grajciar voš na tretiu dedinu (úsl.) o veľkom lakomcovi.
2. iný. ďalší (obyč. v spojení jeden ..., druhý ..., tretí ...): Jedna že má peniaze. druhá troje detí, tretia že pije. (Taj)
● z t-ej ruky nie z prameňa, ale od iného: Preberá svoje múdrosti z tretej a štvrtej ruky. (A. Mat.);
pol treťa zlomkový vyraz dva (dve) a pol: pol treťa tisíca (Bedn.) 2500
tretí [-tí, -cí] 1. čísl rad k 3: gestli by pak on (hospodár) powezol a zem poprawal hnogem, slobodni bude do tretiho obilia poziwatj a osoch bratj (KRUPINA 17. st) do tretej úrody, do troch po sebe nasledujúcich rokov; mlynar každu tretju nedelu vradu meskemu obed dawal (TURANY 1716) raz za tri týždne; na tento obligator od dne a roku w nem položeneho až do dne zasek treciho julij a roku niže doloženeho mne wnuter gmenowanemu na tri roky interes zuplna wiplateny gest (M. KAMEŇ 1725) L. pol t-ieho, pol t-ej, pol treťa dva a pol: kterehossto prutwie bilo rubaneho na puol tretiho sta snopow (TRENČÍN 1586); gysta sprawedliwa waha bude mat w sobe pul treta funta, s kteru gedenkaždj mistr ma wazity (CA 1675); mestečko dalo na tihelnu jednu zem pod pul treciho korca mlynarovi (VRŠATEC 1683 U2); dwe aneb pol treteg okowj wina (KRUPINA 1741); mystium: lyžička apatekárská púl tretyho kwjntlika (KS 1763); t-ie nebo cirk časť hierarchicky usporiadanej nebeskej ríše: skrusseneho srdce modlenj gde prudce az do tretyho nebe (BV 1652); musil tento doktor ze swatim Pawlem w tretim nebi byťi, že takto do srdce swatemu Pawlowi wlezol (TP 1691); t. rád (františkánov) laický rád pričlenený k františkánom: tam juž velký zástup zbehlý nalézli všelikích taťínkuv, dobroďincúv, bratruv treťího radu (BR 1785); dúwerné zmlúwanj mezi Theodolusem, treťího franciškánuw rádu bosákem, a Gurem Fándly (BA 1789); t-ia osoba gram gramatická kategória rozlišujúca pomocou osobných zámen (pri zámenách) al. osobných prípon (pri slovesách) nezúčastnený objekt: krome poznamenaních prípadností e gest krádkozwučné w posledňéj, pretož treťá osoba slów a konatitedlný (gerundíwus) spúsob: ide, činíce, žaluwawše; u w posledňég dluhozwučné gest w treťég osobe wícopočtu: dáwagú, hádagú (BE 1794) F. kde dwům nahotugj, y tretjmu se dostane (SiN 1678); hrozbi príkladmi potvrzené u obce mnoho osohujú, bár sa tiž príkladi nikdi ňestrhli aneb bár tak k predsevzatéj reči prislúchajú jako do kári treťé koleso (BR 1785) sú zbytočné; gaky treti den fassangowy bude, taki ma bit celi post (PR 18. st) 2. v spojení jeden - druhý - t. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: gedno (perinište) czwilichowo, druho cžynowato, tretie prostuo wzala taze predreczena Nadege domow (LIPTOV 1573-80); otecz mug poddal sve zemiczky try: gednu pod pansku ssczepnyczu, druhu u Ššyssorkj, tretiu pod Krasnim in fl 20 (BOLEŠOV 1684); kdy bil prynuczeny geden, druhy neb trety (z bratov) swogu čgastku zaloznim spusobem komukolwek popustit eo in casu taky oppignorans, bude mat mocz a wladu do placu ukazat sad neb ohrad Davydouszky (L. ONDREJ 1704); nass chotar na tri častki gest rozdeleni, z kterich gedna častka dobra, druha stredna, treca pak chibnegssa (HANUŠOVCE 1784)