tresť, -ti ž. tekutý al. polotekutý výťažok, z plodín, mäsa al. chemikálií, extrakt: ovocná t., octová t.;
pren. kniž. podstatné, hlavné časti niečoho, podstata, jadro niečoho: t. rozhovoru (Vans.); t. obrovskej bolesti (Urb.); t. krásy (Gráf)
trest, -u m. ujma spôsobená niekomu ako odplata, pokuta za previnenie, za priestupok, potrestanie nedovoleného činu: veľký, malý t-, zaslúžený t., prísny t., telesný t., uložiť niekomu t., odpykávať t.; škol. dostať mať, písať t. písomnú úlohu uloženú za previnenie; Kto neposlúchne, trest ho neminie. (Heč.);
práv. súdmi al. inými orgánmi určená fyzická al. materiálna ujma vinníkovi: t. smrti, t. odňatia slobody, t. väzenia; stranícky, disciplinárny t.; cirkevný t.; hlavný, vedľajší t.; dodatkový t. dodatok pozmeňujúci al. doplňujúci pôvodný trest; peňažný t.; náhradný t. uložený miesto iného trestu v prípade nesplniteľnosti; úhrnný t. za viac trestných činov; výkon t-u, výmera t-u
● t. boží, t. od boha náboženská predstava, že človeka postihne nešťastie, nezdar z božieho dopustenia, zaslúžene: No to je trest boží. Dostal, čo zaslúžil. (Jégé); niekto (niečo) je niekomu na t., s niekým, s niečím je t. niekto (niečo) pôsobí niekomu trápenie, starosti, nepríjemnosti; za trest z trestu: Za trest ho poslali do baní. (Tat.); pod t-om s podmienkou trestu v prípade nedodržania: prísaha pod trestom vyslovená (Fel.) .