Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

treskúci príd. tuhý, krutý: iba v spoj. t. mráz, t-a zima

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
treskúci

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


treskúci p. silný 2, tuhý 3


tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmotasúdržnýkniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masastuhnutýstvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farbaodb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, olejetvrdý (op. mäkký) • nepoddajnýneohybnýhúževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevoťažký (o pôde) • odb. rigidnýexpr. tuhučký

2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevnýsilný: mať tuhý, pevný, silný koreňodolnýzdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlapnezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmovúpornýhúževnatýnevykoreniteľnýnevykynožiteľnýnezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

3. ktorý má veľkú intenzitu • silnýmocnýveľkýpevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvoohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenkatreskúciostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutýexpr. urputnýúpornýneúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zimatvrdýhlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánoksýtytmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modráťažkýnamáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robotanáruživý: náruživý fajčiarexpr. čertovský

4. p. horlivý 5. p. meravý 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

treskúci, -a, -e príd. len v spojeniach t-a zima, t. mráz tuhý(-á), silný(-á), krutý(-á)

Morfologický analyzátor

treskúci prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) treskúci; (bez) treskúceho; (k) treskúcemu; (vidím) treskúceho; (o) treskúcom; (s) treskúcim;

(štyria) treskúci; (bez) treskúcich; (k) treskúcim; (vidím) treskúcich; (o) treskúcich; (s) treskúcimi;


(jeden) treskúcejší; (bez) treskúcejšieho; (k) treskúcejšiemu; (vidím) treskúcejšieho; (o) treskúcejšom; (s) treskúcejším;

(traja) treskúcejší; (bez) treskúcejších; (k) treskúcejším; (vidím) treskúcejších; (o) treskúcejších; (s) treskúcejšími;


(jeden) najtreskúcejší; (bez) najtreskúcejšieho; (k) najtreskúcejšiemu; (vidím) najtreskúcejšieho; (o) najtreskúcejšom; (s) najtreskúcejším;

(štyria) najtreskúcejší; (bez) najtreskúcejších; (k) najtreskúcejším; (vidím) najtreskúcejších; (o) najtreskúcejších; (s) najtreskúcejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) treskúci; (bez) treskúceho; (k) treskúcemu; (vidím) treskúci; (o) treskúcom; (s) treskúcim;

(tri) treskúce; (bez) treskúcich; (k) treskúcim; (vidím) treskúce; (o) treskúcich; (s) treskúcimi;


(jeden) treskúcejší; (bez) treskúcejšieho; (k) treskúcejšiemu; (vidím) treskúcejší; (o) treskúcejšom; (s) treskúcejším;

(dva) treskúcejšie; (bez) treskúcejších; (k) treskúcejším; (vidím) treskúcejšie; (o) treskúcejších; (s) treskúcejšími;


(jeden) najtreskúcejší; (bez) najtreskúcejšieho; (k) najtreskúcejšiemu; (vidím) najtreskúcejší; (o) najtreskúcejšom; (s) najtreskúcejším;

(dva) najtreskúcejšie; (bez) najtreskúcejších; (k) najtreskúcejším; (vidím) najtreskúcejšie; (o) najtreskúcejších; (s) najtreskúcejšími;


ženský rod

(jedna) treskúca; (bez) treskúcej; (k) treskúcej; (vidím) treskúcu; (o) treskúcej; (s) treskúcou;

(štyri) treskúce; (bez) treskúcich; (k) treskúcim; (vidím) treskúce; (o) treskúcich; (s) treskúcimi;


(jedna) treskúcejšia; (bez) treskúcejšej; (k) treskúcejšej; (vidím) treskúcejšiu; (o) treskúcejšej; (s) treskúcejšou;

(tri) treskúcejšie; (bez) treskúcejších; (k) treskúcejším; (vidím) treskúcejšie; (o) treskúcejších; (s) treskúcejšími;


(jedna) najtreskúcejšia; (bez) najtreskúcejšej; (k) najtreskúcejšej; (vidím) najtreskúcejšiu; (o) najtreskúcejšej; (s) najtreskúcejšou;

(dve) najtreskúcejšie; (bez) najtreskúcejších; (k) najtreskúcejším; (vidím) najtreskúcejšie; (o) najtreskúcejších; (s) najtreskúcejšími;


stredný rod

(jedno) treskúce; (bez) treskúceho; (k) treskúcemu; (vidím) treskúce; (o) treskúcom; (s) treskúcim;

(tri) treskúce; (bez) treskúcich; (k) treskúcim; (vidím) treskúce; (o) treskúcich; (s) treskúcimi;


(jedno) treskúcejšie; (bez) treskúcejšieho; (k) treskúcejšiemu; (vidím) treskúcejšie; (o) treskúcejšom; (s) treskúcejším;

(štyri) treskúcejšie; (bez) treskúcejších; (k) treskúcejším; (vidím) treskúcejšie; (o) treskúcejších; (s) treskúcejšími;


(jedno) najtreskúcejšie; (bez) najtreskúcejšieho; (k) najtreskúcejšiemu; (vidím) najtreskúcejšie; (o) najtreskúcejšom; (s) najtreskúcejším;

(tri) najtreskúcejšie; (bez) najtreskúcejších; (k) najtreskúcejším; (vidím) najtreskúcejšie; (o) najtreskúcejších; (s) najtreskúcejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor