trepať, -e, -ú, trepúci/trepajúci nedok.
1. trochu expr. (čím, na čo; čím na čo, o čo, po čom, koho i bezpredm.) búchať, trieskať, tĺcť, biť, udierať: t. sekerou, čakanom, päsťou; t. na dvere, na oblok; t. na bubon; krúpy trepú o krov (Lask.); Začala trepať oboma rukami zúrivo po perine. (Švant.); trepe dlaňou na stôl (Al.); trepe podošvou o dlážku (Tim.); Mamenka ma trepali piestom po hlave. (Heč.); pren. Srdce mu trepe ako kladivo (Heč.) prudko bije.
2. (čo) údermi ničiť, rozbíjať: t. hrnce, taniere; Začal biť päsťou do stola, trepať predmety. (Urb.)
3. (čo) lámaním pazderia uvoľňovať vlákno, rafať: t. konope, t. ľan; pren. A teraz si na mojom grunte trepe konope z môjho konopiska! (Vaj.) žije z môjho, užíva moje vlastníctvo.
4. kuch. (čo) šľahať: t. vajcia, sneh, t. cesto, trepané halušky;
5. (čím, čo, zried. i koho) mykať, pomykávať, potrhávať; potriasať, mávať, triasť: t. rúčkami, t. krídlami, t. chvostom; Hermína trepe besne nohami, zvíja telom. (Švant.); neos. Hodilo ju [sovu] a trepalo znovu (Taj.) zmietala sa, mykala sa. Imro trepal ňou [zástavkou] zjašene nad hlavou. (Jil.); pren. t. jazykom veľa hovoriť;
6. expr. (čo, čím, kam) metať, hádzať niekam: Poleno na poleno trepú do peciska. (Hviezd.) No, skalami do holubov netrepem. (Jégé); pren. Taliani trepali na ľudí bez všetkého poriadku (Jégé) strieľali.
7. expr. (koho, čo) dopravovať niekam, privádzať, donášať, viesť, viezť, vliecť, teperiť: Eh, ale ma čerti trepali tie straky vyberať! (Lask.) Čo ho za dňa trepal ďas práve do kaštieľa? (Ráz.-Mart.)
8. expr. (čo i bezpredm.) hovoriť nezmysly, hlúposti, veľa rozprávať podaromnici, tárať: t. prázdne reči, t. hlúposti; „Čo trepeš?“ opýtal sa nedôverčivo. (Zúb.)
● t. dve na tri, kniž. t. piate cez deviate; t. do (vospust) sveta, do vzduchu hovoriť hlúposti, nezmysly, prázdne reči;
opak. trepávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 5, 8 trepnúť, k 1, 5 zatrepať, k 3 otrepať, k 2 roztrepať, k 7 dotrepať
|| trepať sa
1. robiť prudké a krátke pohyby, mykať sa, šklbať sa, hádzať sa: Jaj, či sa tá [hus] len smiešne trepala, mykala, motala! (Ráz.-Mart.) Silvester sa trepal ako premožený pes. (Gráf); pren. Srdce sa mu trepalo v hrudi (Urbk.) rýchle bilo, tĺklo. Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trepať (Kuk.) protiviť sa; gazdíček, ktorý sa len tak-tak trepe vo svojom gazdovstve (Jil.) obmedzene, biedne, chudobne gazduje;
2. zried. narážať na seba, vrhať sa vzájomne na seba, udierať do seba: Plamene sa hádzali, trepali o seba ako pripútané zvieratá. (Švant.)
3. expr. pomaly, namáhavo ísť, putovať, cestovať, terigať sa, liezť; tlačiť sa, pchať sa niekam: Nuž či to kto slýchal so zdravým rozumom sem sa trepať!? (Stod.) Po okne trepe sa mračno múch (Ráz.-Mart.) lezie.
4. neos. hovor. expr. snívať sa: Na to myslíš, tak sa ti potom o nej trepe. (Taj.);
opak. trepávať sa;
dok. k 2 trepnúť sa, k 1 zatrepať sa
trepnúť, -ne, -nú, -pol dok.
1. (čím, čím do čoho, na čo, o čo, po čom, čo o čo i bezpredm.) buchnúť, tresnúť, udrieť: t. dvermi; t. päsťou do okna, na stôl; t. (kladivom) po štoku (Hor.); trepne hrniec o uhol pastierne (Hviezd.); Kladie pohár na stôl a trepne ním o druhý. (Tim.) Tu zrazu čosi trepne. (Tim.)
2. expr. (čím) naraziť, vraziť: trepnúť hlavou hen o parkan (Škult);
3. (koho, čo) silno udrieť, dať úder niekomu: t. niekoho o stenu, o zem hodiť; trepol ma akýmsi obuškom (Jégé);
4. (čím) myknúť, trhnúť: [hus] krídlom trepla, nôžkou trhla (Taj.); hlavátka chvostom trepla (Ráz.-Mart.);
5. expr. povedať niečo, obyč. nezmysel, hlúposť: Zrazu len trepne, že mal koňa bledobelasej farby. (Jes-á);
nedok. k 1, 4, 5 trepať
|| trepnúť sa expr. udrieť sa, buchnúť sa, naraziť, vraziť do seba: Trepli sa dovedna vo tme, ale on akoby nezbadal. (Tim.);
nedok. trepať sa