treba1 (zried. i je treba) vetná prísl. (čo, čoho, koho, komu čo. s neurč. i so spoj. aby) je potrebné, načim: Čoho mu treba ešte? (Kuk.) Vidíš, bolo ti to treba? (Zúb.); Tu treba čin! (Vaj.) Pri každej galamute treba ženy. (Jégé); treba dávať pozor, treba brať ohľad, treba mat. rozum, treba dačo robiť; t. mi ísť musím ísť; Treba, aby odišiel z domu. (Kuk.)
● na to t. (mať) dobrý žalúdok, na to t. uši vedieť dačo zniesť; Tak mi treba! výraz hnevu, zlosti nad tým, čo sa mi stalo. Tak mu treba! výraz spokojnosti s tým, čo niekoho postihlo; viac mu (jej, nám atď.) nebolo t. dostal sa (dostala sa, dostali sme sa) do takého duševného stavu (obyč. zlosti, hnevu, podráždenosti), že hneď konal (konala, konali sme); ako t. ako sa patrí, ako sa vyžaduje: Chlapák, ako treba.
treba2 p. trebárs