treba vetná prísl. v min. a bud. so sponou bolo t., bude t. v zápore netreba, nebolo t., nebude t. vyj. potrebu, nevyhnutnosť vykon(áv)ať dej, je potrebné, žiada sa, načim: t. si dávať pozor; má všetko, čo t.; bolo ti to t.? na to bude t. viac peňazí; net. sa prenáhliť; t. povedať, poznamenať, že ...
● niečoho t. ako soli veľmi; tak mu t.! zaslúži si to (výraz škodoradosti); nebolo mu → viac t.
treba prísl.
oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia
porov. aj holdovať
2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať
3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa
treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať al. vykonávať dej • je potrebné • žiada sa • načim: treba, je potrebné zvýšiť starostlivosť o mládež; žiada sa, načim dávať väčší pozor • radno: radno sa nad tým zamyslieť • nár.: nadbe • nadobno
zísť sa2 byť želateľný, vhodný, osožný • byť potrebný • hodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriť • prísť vhod • pridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zíde • hovor.: šiknúť sa • zastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafí • treba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadok • subšt. bodnúť
treba1 (zried. i je treba) vetná prísl. (čo, čoho, koho, komu čo. s neurč. i so spoj. aby) je potrebné, načim: Čoho mu treba ešte? (Kuk.) Vidíš, bolo ti to treba? (Zúb.); Tu treba čin! (Vaj.) Pri každej galamute treba ženy. (Jégé); treba dávať pozor, treba brať ohľad, treba mat. rozum, treba dačo robiť; t. mi ísť musím ísť; Treba, aby odišiel z domu. (Kuk.)
● na to t. (mať) dobrý žalúdok, na to t. uši vedieť dačo zniesť; Tak mi treba! výraz hnevu, zlosti nad tým, čo sa mi stalo. Tak mu treba! výraz spokojnosti s tým, čo niekoho postihlo; viac mu (jej, nám atď.) nebolo t. dostal sa (dostala sa, dostali sme sa) do takého duševného stavu (obyč. zlosti, hnevu, podráždenosti), že hneď konal (konala, konali sme); ako t. ako sa patrí, ako sa vyžaduje: Chlapák, ako treba.
treba2 p. trebárs