trebárs hovor.
I. čast. vyj. ľubovoľnosť, hoci, hoc aj, bárs: môžeš hľadať t. (aj) do rána; môžeme ísť t. hneď
II. spoj. podraď. zastaráv. vyj. prípustku, hoci, bárs: necítil zimu, t. vonku bolo chladno
hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek
trebárs p. hoci
trebárs
1. spoj. podraď. pripája pripúšťacie vety al. výrazy; hoci, hoc, bárs, i keď, čo aj, nech aj: Zvolal Andrej veselo, trebárs ho očakávanie sklamalo. (Vaj.) Ja som sám biedny, trebárs som bohatý. (J. Mat.) Už len dakoho nájdem, trebárs aj Ciľa by prišla. (Taj.) Trebárs trpkú, trebárs horkú, dostačí na výhovorku? (Hviezd.); v našom nekultúrnom, trebárs hodne troviacom kraji (Vaj.);
2. zastar. i trebas (i treba2) čast. vyjadruje nejaký zo stanoviska hovoriaceho prípustný krajný prípad; hoc, hoci, čo i: Svoj život skonč trebárs vo sne len! (Botto) Môžeme veru rozprávať trebárs do bieleho dňa. (Piš.) Nech mám trebas i dve srdcia. (Škult) Pre mňa nech treba žriedlo sladkosti zoslane, vyschne, vyhynie. (Sládk.)
treba2 p. trebárs