Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

tratiť nedok.

1. strácať, vytrácať (jednotlivé predmety ap.): t. veci z vrecka

2. strácať (ubúdaním intenzity, kvality ap.): t. vedomie, pamäť, sily

3. prichádzať o niečo; strácať: t. pri kúpe, pri predaji škodovať

t. vládu nad sebou prestávať sa ovládať; chudoba cti net-í

// tratiť sa

1. (o veciach) strácať sa: vreckovky sa často t-ia

2. strácať sa (význ. 2), miznúť, zanikať: svetlo, sneh sa pomaly t-í;

pren. expr. (o človeku) chradnúť, hynúť: zo dňa na deň sa t-í

3. nepozorovane sa vzďaľovať, vytrácať sa: začali sa po jednom t.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tratiť ‑í ‑ia nedok.; tratiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradnechorľavieťchorieť: od jari chorľavie, choriechudnúťslabnúťexpr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabneupadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadácivieť: chudla a civelahynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynúvädnúťuvädaťschnúťusychaťvyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schnepoet. marieť (Hviezdoslav)opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa


míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


miznúť 1. stávať sa menej viditeľným • strácať satratiť sa: mizli, strácali sa v davezanikaťstierať sa: rozdiely zanikali; hranice sa stierali

2. pomaly prestávať jestvovať • strácať satratiť sa: hmla mizne, stráca sa, tratí sazanikaťpodievať sa: zásoby miznú, zanikajú; Kam sa to všetko podieva?expr.: kapaťpratať sa: sneh na slnku kape; nevedno, kde sa toľko jedla pracezastar. dievať sa (Kukučín)


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


škodovať prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodený: pri predaji domu škodoval, mal škodu, ujmu; na tohtoročnej úrode sme škodovali, boli sme poškodenítratiťstrácaťprerábať: pri výmene bytu tratíme, strácame; takým spôsobom obchodoval, že veľa ráz prerábal


tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) al. bez súčasti tela, bez duševnej al. inej danosti • strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäťvytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vreckaprichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily

2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodenýškodovaťprichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhodystrácaťprerábať: na všetkom iba strácame, prerábame

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tratiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) strácať, nechávať, zabúdať na nejakom mieste: Tratila ich [okuliare] práve tak každú chvíľu ako tie staré. (Jégé) Sliepka perie tratí po tráve. (Ondr.) Jozef, netrať koncepty. (Stod.); pren. t. kroky (Karv.) kráčať; Karolína tratila za rakvou slzy (Gab.) plakala.

2. (čo, na čom) strácať (obyč. postupným zmenšovaním, ubúdaním kvality, intenzity ap.): t. silu ochabovať; t. zrak, sluch, pamäť; t. vedomie zamdlievať; t. cenu, t. na kráse, na hodnote, na váhe, na sile ap.; t. vieru, nádej; Chlieb čoraz viac tratil chuť i výzor. (Fig.)

t. čas zdržiavať sa; robiť niečo neužitočné; t. ducha strácať odvahu, smelosť; t. rozvahu prestávať rozvážne konať; t. rozum blaznieť, šalieť; t. hlavu strácať rozvahu, prestávať rozumne, súdne konať, myslieť; t. pôdu (pod nohami) strácať istotu, vplyv, postavenie; t. vládu nad sebou prestávať sa ovládať; t. reč, slová hovoriť, rozprávať; Chudoba cti netratí (prísl.) i chudobného si treba ctiť a vážiť.

3. (čo) prichádzať o niečo, strácať: Tratiac dobytok, tratila vlastne všetko. (Urb.)

Čas trati, čas platí (porek.) o rozhodujúcej úlohe času;

opak. tratievať, -a, -ajú;

dok. stratiť

|| tratiť sa

1. (o veciach) miznúť, strácať sa, kapať: Ilčíčka zbadala, že z domu sa tratia rozličné veci. (Urb.) Z obchodov začala sa tratiť múka. (Urb.)

2. ubúdať, umenšovať sa, ustupovať, postupne sa strácať, postupne, pomaly miznúť, zanikať: chodník, cesta sa trati, hory sa tratia v diaľke, za obzorom, z dohľadu ap.; On takrečeno tratí sa pri jej mocnej postave. (Podj.) Zo dňa na deň tratí sa jej zrak (Vaj.) slepne. Obavy a pochybnosti začínajú sa tratiť (Kuk.) prestávajú; začína sa jeho sláva tratiť (Min.) prestáva, pomaly sa končí; Pomaly sa tratilo slnečné svetlo (Čaj.) zvečerievalo sa. Slnko sadá, deň sa tratí (Botto) zvečerieva sa. Z tváre sa mu pomaly tratil úsmev (Min.) prestával sa usmievať; krv, farba sa mu tratí z tváre bledne;

pren. expr. (o človeku) chradnúť, hynúť;

3. postupne, jeden. po druhom pomaly, nebadane, ukradomky odchádzať, vzďaľovať sa, vykrádať sa: Potichu tratíme sa z izby. (Al.) O chvíľu tratili sa chlapi z krčmy ticho jeden za druhým. (Ráz.) Tratili sa po jednom, nerozhodne. (Min.); pren. Slováci zo svojich krajov začali sa tratiť po svete (Škult) odchádzali za prácou do sveta; pren. hovor. Choď mi z očí — trať sa! (Kuk.) zmizni, choď preč!

4. zried. (pred kým) vyhýbať sa niekomu, obchádzať niekoho, strániť sa niekoho: Lujza Fibigová od toho dňa tratila sa pred ňou. Očividome. Schválne. (Fig.);

opak. tratievať sa;

dok. stratiť sa

Morfologický analyzátor

tratiť nedokonavé sloveso
(ja) tratím VKesa+; (ty) tratíš VKesb+; (on, ona, ono) tratí VKesc+; (my) tratíme VKepa+; (vy) tratíte VKepb+; (oni, ony) tratia VKepc+;

(ja som, ty si, on) tratil VLesam+; (ona) tratila VLesaf+; (ono) tratilo VLesan+; (oni, ony) tratili VLepah+;
(ty) trať! VMesb+; (my) traťme! VMepa+; (vy) traťte! VMepb+;
(nejako) tratiac VHe+;
traťiť_1 traťiť traťiť_2 traťiť traťiť_3 traťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor