trasenie [tra-, tre-; -í] s 1. vychyľovanie z pokojnej polohy trhavými pohybmi, lomcovanie: coagitatio: spulú (!) trasenj, kolébani, hintowáni, potrásani, porussowáni; incunabula: kolebkowé trasenj; succusio: potrásani, traseni (KS 1763); a preto wino silne a tuhe takowegto hnilosti se stalegsse protiwi, lebo horučost w takowem wetssj hitregssge častki hnile zniwoči. Nemoc takowato se snadno stane skrz same porusseni a traseni suda, lebo se hnet takowe nečistoti pohnu (PR 18. st) L. t. zeme, zemské t. otrasy zemského povrchu spôsobené pohybmi v zemskej kôre, zemetrasenie: terraemotus: traseni zemi, pohnúti zemi (KS 1763) 2. chvenie, triaška: od hlawy bolenj, zymnice, tresenj nachazy se zelyna (BV 1652); zimnica s tresenjm traslawa zimnica se zowe (KoB 1666); zahanj colicu, krč, zimu a treseni zimnice (RN 17.-18. st); zymnice a treseni (VOv 1779) L. t. srdca med palpitácia, zvýšená činnosť srdca, búchanie srdca: (žena) proukazowala se, gakssby srdcze treseny trpela a ku smrti naklonenú mdlobu (PeP 1769); t. rúk, údov chorobné chvenie (končatín), triaška: ožralich (pokuta je) tresenj uduw, podagru a lamanj w rukach (KoB 1666); t. úst chvenie čeľuste: treseny, ukryweny ust z bobrowim strogem a z lawenduly datwaty (!) pyty, tež y swym obkladanim pomaha (HL 17. st); t. zimné zimničná horúčka, zimničná triaška: pomerkuge se tež neobyčegná horučost po wsseckém těle howada, která naywjce na zymné tresenj těla a na koži se prestěhuge (ŠkD 1775) 3. stiesnený duševný stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého ap., strach, obava: z bazny a s tresenym spaseny swe hledagte (AgS 1708); reformidatio: obáwani se, strachowáni, traseni, strach (KS 1763); mug gazik pro ukrutni strach a treseni zase začjna brebtat a se zagjkat (VP 1764)