traja p. tri
tri, muž. živ. traja (nár. i tria), troch, 7. p. troma/tromi čísl. zákl. pre číslo 3: tri koruny, tri litre, tri hodiny, tri dni; pred troma/tromi mesiacmi, rokmi; tri razy trikrát; tri páry, tri štvrte; traja bratia; hovor. Troch kráľov, na Tri krále 6. januára; dva-tri, dve-tri, dvaja-traja, tri-štyri asi 2-3 (3-4); hovor. na dva-tri kroky blízko, nie ďaleko; na tri kroky od seba (od tela) ďalej od seba
● hovor. expr. trepať, rozprávať, tárať, hovoriť, vravieť, pliesť ap. dve na tri nepremyslene, hlúpo, tárať; iron. nevie do troch narátať, napočítať je hlúpy, naivný; hovor.: gazdovať od piatich k trom zle hospodáriť; je, bude (budú, boli) mu tri svety má sa, bude sa mať (mal sa) dobre, výborne; nedať niečo (ani) za tri svety za veľa, za veľkú hodnotu; niečoho al. niekoho je za tri svety veľa, veľké množstvo; na tri prsty široký, hrubý ako tri prsty; narásť na tri rífy veľmi dlhé; hovor. zastar. na tri vrhy, do troch vrhov trikrát; raz, dva, tri, raz, dva. tri ... povely pri cvičení; nár. žart. má na hlave troma radmi jeden chlp (Zúb.) má veľmi riedke vlasy; hovor. o troch pri určovaní času, bežnejšie o tretej; hovor. Andrej urobil nad desiatkou tri kríže (Kuk.) rozlúčil sa s desiatkou; tri bili, štyri bili napodobnenie švitorenia