trafiť, -i, -ia dok. (koho, čo čím; do čoho, na čo, kam)
1. zasiahnuť nejaký cieľ (osobu al. vec) úderom, hodením niečoho, strelením ap.: strela, guľka ho trafila, t. niekomu do srdca; t. loptou, kameňom niekoho; presne t. loptu; t. do prázdnej brány (pri hrách); t. do úst vložiť jedlo do úst; trafím psovi skalou do nosa (Ráz.); Rozprestrela sa na zem ako trafený vták. (Žáry); pren. trafí ho úder nečakaný (Ráz.) stihne ho nešťastie; Trafil na citlivé miesto (Ráz.) dotkol sa háklivej veci; Martuška, trafená až do hlbky srdca (Laz.) veľmi dotknutá, citlivo zasiahnutá; Som tam navlas trafený, čo? (Al.) presne vystihnutý, zobrazený?
● Trafená hus zagága (prísl.) zareaguje ten, ktorého sa niečo dotkne; t. do živého, na žilu dotknúť sa citlivej stránky niekoho; Trafila kosa na kameň o neústupnosti, tvrdohlavosti dvoch ľudí; t. niekomu na strunu ulahodiť mu; hovor. expr. šľak ho trafil ranila ho mŕtvica, porazilo ho; mal (išiel) ma šľak t. veľmi som sa hneval, skoro ma porazilo; Nech ťa (ho, to) šľak trafí! Aby ťa (ho, to) šľak trafil! Šľak ťa (ho, to) trafil! zakliatie.
2. (kam) nájsť, uhádnuť cestu, vedieš dôjsť do cieľa, potrafiť: Veru dôverne poznal túto roľu, bol by sem trafil popamäti. (Tat.) Veď naspäť už trafí aj sám. (Zúb.)
3. hovor. (na čo. na koho) prísť na niečo, natrafiť, naraziť, stretnúť niekoho: Lenže nemohol na ňu (na vodu) ani jeden z tých doktorov trafiť (Taj.) zistiť, kde je; t. na známeho
● expr. trafil kocúr na slaninu o situácii, v ktorej praje niekomu šťastie, naskytuje sa dobrá príležitosť; t. niekomu na nôtu, na chuť, na liek prísť na jeho záľubu;
4. prísť niekam vo vhodnej al. v nevhodnej chvíli: Dobre trafila, stará Bryndzuľa nebola doma, iba Mara. (Skal.) Ledva som sa vtisol do fary. Zle som trafil. (Taj.)
5. hovor. (s neurč. plnovýznamového slovesa) funguje ako pomocné sloveso vyjadrujúce skutočnú al. neskutočnú podmienku, keď, ak by: Trafia prísť dažde, všetko zmokne. (Kuk.) Trafil by spustiť a stroj by sa rozbil. (Heč.)
6. zried. (čo i s neurč.) dokázať, vedieť, potrafiť: Hja v krčme sedieť a popíjať, to trafí každý. (Jégé);
nedok. triafať, zried. i trafovať, -uje, -ujú
|| trafiť sa
1. naskytnúť sa, náhodou sa objaviť, ukázať sa: Také šťastie sa ti viac netrafí. (Tim.) Po Vianociach pracoval, čo sa trafilo (Podj.) čo sa našlo. A trafil sa mi taký milý spolucestujúci, nuž ideme spolu. (Jégé); pren. Trafili sa mi karty do ruky a dom pustol (Fel.) začal som hrať karty.
2. zastar. hodiť sa: Ktorejkoľvek sa táto črievica trafí na nohu. (Dobš.) Všetko sa mi trafí do môjho plánu. (Pal.);
nedok. triafať sa, zried. i trafovať sa
triafať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, do čoho, do koho i bezpredm.) úderom, hádzaním, strieľaním zasahovať nejaký cieľ: Paľo začne hádzať do nich guľôčky, triafajúc im nosy. (Tim.) Holinský robil guľky z chleba, ktorými triafal Dubovičovi do úst. (Jégé); šport. triafanie do koša pri basketbale; pren. t. vedľa (napr. v reči) nedosahovať účinok, nepôsobiť; My netriafame, ale vieme, kde a komu čo patri (Stod.) nerobíme dohady, nehádame.
● expr. šľak ho triafal (Vám.) veľmi sa zlostil; t. do živého hovoriť pravdu (obyč. nepríjemnú), nepríjemne, kriticky sa o niečom vyslovovať; Aby aspoň tá triafaná hus rozumela?! (Bedn.) človek, ktorého sa to týka; žart., iron. t. pánubohu do okien nezasahovať cieľ;
2. zried. dostávať sa na určené miesto, nachádzať cieľ: Ešte ťažšie triafa, keď sa chce uložiť na drobnú perinku. (Šolt.);
dok. trafiť